Takmer hocikto vám povie, že Zem je guľatá. Pár ľudí však tvrdí, že je to stálo otvorená otázka. Nenarážajú na geoid – skutočný tvar Zeme, keďže naša guľa je mierne zdeformovaná –, ale na huncútsku hypotézu o plochej Zemi. Ako takýchto, ehm, skeptikov presvedčiť, že Zem nie je naozaj plochá?
Prvý známy pokus je starý takmer 2250 rokov, spravil ho Eratosthenes z Kyrény. Všimol si, že ak zapichne rovnako dlhé tyče v dvoch rôznych mestách, na pravé poludnie budú vrhať rôzne dlhé tiene (predstavte si špáratká na glóbuse na ktorý svietite lampou). S trouchou geometrie sa mu tak podarilo nielen dokázať, že je Zem guľatá ale aj celkom presne určiť jej polomer.
Neskôr si ľudia všimli gulatosť Zeme pri vyzeraní lodí, ktoré prichádzali z ďalekých plavieb. Najprv bolo vidno vrcholy sťažňov, až potom palubu. Podobne, západ Slnka vidno v inom čase ak sa pozeráte z hladiny mora a keď sa pozerát z vrcholu vysokej budovy, pri mrakodrapoch ide o rozdiel desiatok sekúnd. Mimochodom, aj vy sa takto viete určiť polomer Zeme počas letnej dovolenky.
Ak chcete siahnuť po trochu velkolepejšom projekte, môžete si spraviť stratosférický balón. Ten vyletí do výšky desiatok kilometrov a pošle vám fotky, z ktorých ju gulatosť Zeme očividná.
Mimochodom, technológií, ktoré pracujú s gulatosťou Zeme je neúrekom. Z Ameriky sa do Japonska nelieta cez Európu. Pri navigácií používame GPS vďaka satelitom, ktoré krúžia okolo Zeme, podobné zas Zem nafotili z vrchu a vytvorili systém voľne dostupných máp. Tie sa, mimochodom, dajú verne prekresliť na glóbus, nie však na plochú mapu.
Popieranie guľatosti Zeme nie je prejav skeptického či kritického myslenia, skôr absencia základných – a nie úplne najnovších – vedomostí či schopnosti si tieto poznatky osvojiť.