Ako ďaleko je Slnko?

(Prvý článok týždňovej série o tom, čo už o Slnku vieme a čo ešte nie.)

Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialení okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?

Asi vás neprekvapí, že prví na to prišli starovekí Gréci, ako inak, pomocou geometrie. Krok číslo jedna bol určiť vzdialenosť Mesiaca. Všimli si, že z rôznych miest ho vidia pod trochu iným uhlom a tak pomocou jednoduchej geometrie spočítali jeho vzdialenosť (tzv. paralaxová metóda). Sekli sa len o pár percent, úctyhodné!

Aristarchus si potom počkal, kým bol mesiac osvetlený presne z jednej polovice – systém Zem-Mesiac-Slnko vtedy tvoril pravouhlý trojuholník z ktorého poznal jednu stranu a všetky uhly a tak vedel spočítať veľkú neznámu: vzdialenosť Slnka. Robil to však trochu od oka a tak sa sekol, asi tisícnásobne. Geniálna myšlienka, prevedenie pokuľhávalo.

Väčší progres nastal až v 18. storočí. Isaac Newton a Johannes Kepler zistili, že medzi dráhami jednotlivých planét je súvis a tak stačí určiť vzdialenosť jednej z nich. Znova išlo o viac-menej jednoduchú geometriu, no tento príbeh má jednu zaujímavú zápletku.

Astronóm Edmond Halley (áno, podľa neho je pomenovaná tá kométa) dostal geniálny nápad. Venuša občas prebehne pred Slnko, volá sa to tranzit Venuše. Presná dráha, ktorú prejde jej „tieňu“ závisí od miesta, z ktorého sa pozeráte. Prakticky to znamená, že z rôznych miest na Zemi sa tranzit Venuše javí byť rôzne dlhý – pár minút hore dole. Stačí ho tak pozorovať z dvoch dostatočne vzdialených miest, presne zmerať jeho trvanie a dosadiť do trojčlenky – aké jednoduché! Malo to však háčik.

Tranzit Venuše je totiž vzácna vec. Keď bol posledný vtedy známy prechod, Halley Ešte nežil. Aby zažil ten ďalší, musel by žiť 105 rokov. Halley mal jednoducho tú smolu, že žil v dlhej medzere medzi dvomi tranzitmi! Bol však natoľko významným astronómom, že keď napísal, že toto by bol dobrý nápad spraviť, tak to po jeho smrti niekto aj naozaj spravil. Merali to francúzski a britskí vedci počas francúzsko-britskej vojny, dávno pred érou mobilov a digitálnych stopiek. Výsledok však takmer presne odpovedal dnešnej známej hodnote, okolo 150 miliónov kilometrov. Wow!

Dnes, samozrejme, existujú samozrejme ešte presnejšie metódy – základná myšlienka však zostáva rovnaká

[Samuel]

PS: Mimochodom, s meraním vzdialeností súvisí aj to, že kedy si vlastne ľudia uvedomili, že Slnko je len jedna z mnohých hviezd, akurát je oveľa bližšie. Prvý bol, ako inak Grék, Anaxagoras, potom sa o túto myšlienky obtrelo veľa velikánov, no z hypotézy sa stal fakt až vtedy, keď v roku 1838 zmeral Friedrich Bessel vzdialenosti hviezdy (inej než Slnko). Potom už nebolo ťažké spočítať, že ak by boli iné hviezdy tak blízko, ako je Slnko, videli by sme ich podobné jasné. A naopak, Slnko v rovnakej vzdialenosti by bola len malá bodka na oblohe.

PS2: Okrem tranzitu Venuše sa dá vzdialenosť Slnka spočítať aj pomocou tranzitu Merkúru, je bežnejší, ale produkuje nepresnejšie výsledky.