Aké ťažké je Slnko?

(Druhý článok týždňovej série o tom, čo už o Slnku vieme a čo ešte nie.)

Videli ste niekedy šport vrh kladivom? Atlét má kovovú guľu zavesenú na drôte, roztočí sa a hodí ju do dialky. Vžite sa na chvíľu do jeho kože – točíte okolo seba ťažkú guľu, je to fuška, že? Čím rýchlejšie točíte, tým ťažšie ju guľu udržať. Sto otáčok za sekundu a tutovo vám odtrhne ruky. Ak chceme, aby sa teleso pohybovalo po kružnici okolo nás, musíme na neho pôsobiť (dostredivou) silou.

Zem obieha Slnko po viac menej kruhovej dráhe a Slnko tak musí Zem držať podobne, ako drží atlét svoje kladivo. Slnko však na to nemá drôt či pružinky, ale gravitačnú silu. Gravitačné zrýchlenie, ktorá Slnko vyvoláva, závisí od jeho vzdialenosti a hmotnosti. Vieme ako rýchlo sa točí Zem okolo Slnka (raz za rok), vieme ako je ďaleko a tak vieme spočítať, aké ťažké Slnko musí byť, aby nás na tejto dráhe udržalo. Výsledok sa dosť zle vyjadruje v kilogramoch (ide o tridsaťciferné číslo), v porovnaní so Zemou je to 333 000-násobok.

Mimochodom, keď vieme ako ďaleko je Slnko a aké veľké ho vidíme na oblohe, vieme spočítať aj jeho skutočnú veľkosť. Jeho priemer je 1.39 milióna kilometrov, čo je 109-násobok Zeme. No a keď vieme hmotnosť aj objem, vieme spočítať jeho hustotu. Priemerná hustota Slnka je 1.4 kilogramu na liter, čo je približne hustota medu. Náhoda?

[Samuel]

PS: Na určenie hmotnosti Slnka treba poznať okrem vzdialenosti a dĺžky obehu aj gravitačnú konštantu. Rovnaký gravitačný zákon však platí aj na Zemi a tak si gravitačnú hodnotu vieme zmerať v laboratóriu.