Search Results for: vtáky

Results 1 - 15 of 15	Page 1 of 1
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Prečo vtáky lietajú vo formácii V

Relevance: 100% Posted on: 30. októbra 2019

Áno, áno, ja viem, že viete – prvý vták rozráža vzduch a ostatné sa vezú. Je to bežná odpoveď. Prečo teda nejdú v rade za sebou, ako napríklad cyklisti? Lebo v skutočnosti nejde o rozrážanie vzduchu, bežná odpoveď je nesprávna! Kľúčovým aspektom lietania je niečo, čo väčšina z vás asi nepozná – predsa len, naša skúsenosť s lietaním je bežne obmedzená len na rolu pasažiera. Piloti, a intuitívne aj vtáky, však vedia, že lietanie vytvára vzdušné víry. Matematika za tým je pekná, no zložitá. Existuje však aj vysvetlenie, ktoré je jednoduchšie a stále pomerne presné. Let je možný vďaka tomu,…

Prečo vtáky pri chôdzi kývu hlavou

Relevance: 52% Posted on: 10. októbra 2019

Typická scéna: dôchodca sedí na lavičke, na zem hodí hrsť semienok a hneď k nemu priletí holub. Zobne si jedno semienko, druhé je však o pol metra ďalej. To nestojí za let a tak k nemu vykročí – a pritom výrazne kýve hlavou. Nie je to tak zvláštne, aj my pri chôdzi hýbeme celým telom, stabilizujeme svoj pohyb. Ak je naša rovnováha narušená, napríklad máme ťažký batoh zavesený len cez jedno plece, nakláňame sa o to viac. Aj preto vás možno prekvapí, že vtáky nekývu hlavou kvôli stabilite. Ako to vieme? V roku 1977 spravil B.J. Frost kuriózny experiment: postavil…

Fyzika kŕdľa vtákov

Relevance: 14% Posted on: 6. októbra 2020

Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?

Funguje sprej na medvede?

Relevance: 7% Posted on: 15. júla 2021

Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.

Teória šialenca

Relevance: 7% Posted on: 3. marca 2022

Matematika nás naučila, ako rozumieť konfliktným situáciám. Vďaka teórii hier rozumieme, prečo musí niekedy jedna firma ustúpiť druhej, ako vzniká dôvera, prečo vtáky spievajú tak akurát hlasno a prečo sa blufuje v pokri.

A nedalo by sa to spraviť aj jednoduchšie?

Relevance: 7% Posted on: 25. apríla 2022

Často diskutujeme o polarizujúcich témach. Vysvetlení situácie je viacero, diskusia sa však bežne zredukuje na dve. Ak sú témou napríklad prírodné javy, môže byť rozhodovanie náročné, musíme sa pozrieť na výsledky experimentov či výskumné dáta. Ak sa však bavíme o dôsledkoch ľudskej činnosti, môžeme si položiť jednoduchú otázku: nedalo by sa to spraviť aj lepšie?

Ako napočítať do troch miliárd

Relevance: 7% Posted on: 8. februára 2023

Etruský piskor vyzerá ako malá šedá myška, ktorú niekto chytil za nos a chvost a trochu natiahol. Jeho srdce udrie až 1500-krát za sekundu, dožije sa asi dvoch rokov. Srdce mačky domácej udrie asi 140 krát za minútu, dožije tak sa 15 rokov. Vráskavec sivý sa dožije vyše 60 rokov, jeho tep je menej ako 20 úderov sa minútu.

Vedátorský podcast 172 – Kvantová biológia

Relevance: 7% Posted on: 28. marca 2023

Súčasťou fyziky je kvantová fyzika, z nej vyplýva chémia a znej biológia. Odborníci však majú podozrenie, že v tomto vzťahu je skratka a niektoré biologické systémy využívajú kvantovú podstatu sveta priamo. Prečo je fotosyntéza tak účinná? Ako funguje čuch? A ako vtáky vidia magnetické polia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 193 – Veľrybie piesne

Relevance: 7% Posted on: 22. augusta 2023

Spev je jedným z najstarších prejavov ľudskej kultúry. Podobne dlho však vieme, že nespievame len my – spievajú napríklad aj vtáky. V roku 1881 si uvedomil kapitán rybárskej lode plaviacej sa v Japonskom mori, William Kelly, že spievajú aj veľryby. Kde sa vlastne veľryby vzali? Ako dokážu spievať? A dokážeme pochopiť, čo ich spev znamená?O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Kristína.Veľrybie ponožky si môžete kúpiť na stránkehttps://vedator.space/vedastore/Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/cB2wwr9PgSI

Motýľ cestovateľ

Relevance: 7% Posted on: 4. októbra 2019

Veľkým cestovateľom je aj americký motýľ Danaus plexippus plexippus, poddruh motýľa monarchu. Leto trávi na hranici severovýchodu Spojených štátov a Kanady, ale keď nadíde zima, vyberie sa na juh. Cieľ monarchov zostával dlho neznámy, až kým Fred a Norah Urquhartovci z torontskej univerzity nevymysleli spôsob, ako motýle značiť nálepkami, ktoré im nebudú prekážať v lete (podobne ako sa krúžkujú vtáky). Nálepky obsahovali adresu kam posielať informácie o trase motýľov. Táto metóda odhalila pozoruhodnú migráciu: milióny motýľov každý rok medzi septembrom a novembrom letia tisíce kilometrov z Kanady ponad rôznorodé scenérie Spojených štátov až do jedného malého horského údolia v strednom Mexiku.…

Nessa Carey: The Epigenetics Revolution

Relevance: 7% Posted on: 31. októbra 2023

Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je možné, že niektoré charakteristiky, ktoré získali rodičia počas života (napr. sklony k nadváhe), je možné zdediť? Prečo mávajú klonované zvieratá horšie zdravie, ale ich potomstvo už býva zdravé? Prečo sa hmyz, ryby, obojživelníky, plazy a dokonca aj vtáky dokážu občas rozmnožovať nepohlavne (partenogenézou), ale zrovna cicavce sú asi jediné v živočíšnej ríši, ktoré to nedokážu? (Nápoveda: súvisí to s vojnou pohlaví.) A ako to všetko vieme? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky poskytuje skvelé…

Enigma, časť 3/3: Stroje proti strojom

Relevance: 7% Posted on: 8. októbra 2019

Prvá časť článku Druhá časť článku V tridsiatych rokoch sa Nemecko pripravovalo na vojnu. Zákopy a zúfalé útoky pechoty definujúce predchádzajúci konflikt boli nahradené rýchlymi koordinovanými presunmi motorizovaných jednotiek podporených letectvom. Takýto spôsob vedenia vojny si vyžadoval rýchlu a spoľahlivú šifrovanú komunikáciu. Tú mala Nemecku zabezpečiť Enigma. A Enigma sa zdala byť neprelomiteľná. Čo však Nemci netušili bolo, že dešifrovanie Enigmy sa začalo skôr, ako padol prvý výstrel. Plány Enigmy vrátane detailov jej valcov obsahujúcich poprehadzovanú abecedu najskôr získali Francúzi, ktorí ich posunuli Poliakom. Bezpečnosť Enigmy však nebola skrytá v jej konštrukčných detailoch, ale v obrovskom množstve možných kľúčov, ktorými…

Prečo je tak ťažké zabiť muchu

Relevance: 7% Posted on: 15. októbra 2019

Človek je vrcholom evolúcie (teda, podľa človeka). Z tohto elitárstva rýchlo vytriezvie pri pokuse predčiť niečo tak jednoduché, ako obyčajnú muchu domácu. Zažil to každý: najprv sa oháňate, po pár pokusoch usúdite, že viac škody páchate na sebe. Potom sa k muche snažíte priplížiť a zaskočiť ju… v poslednom okamihu však uletí (a dokonca budí dojem, že si provokatívne dala na čas). Ako sa jej to darí? Čiastočne za to môže konštrukcia jej krídiel a stavba tela (dobrý pomer plochy krídiel k celkovej hmotnosti). V skutočnosti však má nad vami výhodu z oveľa zaujímavejšieho dôvodu: čas pre ňu plynie inak…

Cargo kulty

Relevance: 7% Posted on: 16. októbra 2019

Možno ste už niekedy uvažovali, ako vznikajú nové náboženstvá. V 20. storočí si to antropológovia mohli pozrieť naživo na rôznych tichomorských ostrovoch. Obyvatelia týchto ostrovov žili izolovane v kmeňovom zriadení a kostené, drevené a kamenné nástroje bol vrchol im známej technológie. V 19. storočí sa však začína objavovať biely človek, prichádzajú lode naložené tovarom (cargo, odtiaľ názov), z ktorých sa občas niečo ujde aj domorodcom. S príchodom druhej svetovej vojny sa náhodný a občasný kontakt stáva pravidelným. Najskôr sa objavia Japonci, potom Američania. Priplávajú oceľové lode, z brucha im vyberú dymiace stroje, rozorú džungľu, vybudujú pristávacie plochy pre letiská, priletia…

Vedátorský podcast 29 – Teória hier

Relevance: 7% Posted on: 16. júna 2020

Matematika má mnohé hravé zákutia, najlepším príkladom je teória hier. Čo je to väzňova dilema a ako ju vyriešiť? Ako férovo nakrájať koláč a ako rozdeliť poklad medzi pirátov. Čo majú spoločné frajeri na autách a vtáky bojujúce o zrno? O teórii hier a jej súvise s biológiou diskutuje Jozef a Samuel.