So sv. Ondrejom sa spája hlavne veštenie. Prehľad domácich a svetových tradicií však ukazuje mix kresťanských tradícií a legiend o medveďoch, vlkodlakoch či veštení budúcnosti.
Zvyky na Ondreja
Relevance: 4% Posted on: 30. novembra 2019
Search Results for: slapove sily
| Results 21 - 40 of 42 | Page 2 of 3 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Objaviť vesmír bez vesmíru
Relevance: 4% Posted on: 20. novembra 2022
Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.
Počítačové simulácie posúvajú hranice poznania sveta
Relevance: 4% Posted on: 25. septembra 2019
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Tradície na Barboru
Relevance: 4% Posted on: 4. decembra 2019
Barbora je ďalšia zo „stríg“, spájajú sa s ňou rôzne tradície; od Slovenska až na Blízky východ.
Krátka esej o čiernych dierach
Relevance: 4% Posted on: 5. decembra 2022
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Enigma, časť 3/3: Stroje proti strojom
Relevance: 4% Posted on: 8. októbra 2019
Prvá časť článku Druhá časť článku V tridsiatych rokoch sa Nemecko pripravovalo na vojnu. Zákopy a zúfalé útoky pechoty definujúce predchádzajúci konflikt boli nahradené rýchlymi koordinovanými presunmi motorizovaných jednotiek podporených letectvom. Takýto spôsob vedenia vojny si vyžadoval rýchlu a spoľahlivú šifrovanú komunikáciu. Tú mala Nemecku zabezpečiť Enigma. A Enigma sa zdala byť neprelomiteľná. Čo však Nemci netušili bolo, že dešifrovanie Enigmy sa začalo skôr, ako padol prvý výstrel. Plány Enigmy vrátane detailov jej valcov obsahujúcich poprehadzovanú abecedu najskôr získali Francúzi, ktorí ich posunuli Poliakom. Bezpečnosť Enigmy však nebola skrytá v jej konštrukčných detailoch, ale v obrovskom množstve možných kľúčov, ktorými…
Zabije nás všetkých koronavírus?
Relevance: 4% Posted on: 25. januára 2020
Médiami a internetom sa šíria správy o novom víruse, ktorý sa už rozšíril po svete a ľudia začínajú byť mierne nervózni. Je na čas na paniku? Nechcem v tomto robiť proroka, no existujú príklady z nedávnej minulosti, ktoré by nás mali upokojiť: SARS a MERS.
Pozvánka na Fyziklání
Relevance: 4% Posted on: 13. januára 2023
Co Fyziklání je? Jak už název napovídá, jedná se o týmovou soutěž, kde si středoškoláci měří své síly v počítání zajímavých fyzikálních úloh. Zajímá vás, jak svět kolem vás funguje a kde všude fyzika kolem nás je? Ano? Tak se přihlaste! Pokud váháte a říkáte si, že na danou soutěž nemáte mozkové buňku, tak to určitě není pravda. I kdybyste nic nevyřešili, tak si alespoň odnesete cenné zkušenosti . Tento rok se koná na výstavišti PVA v Letňanech 10.2. 2023. K tomu běží doprovodný program, při kterém můžete navštívit některá vědecká pracoviště a poslechnout si mnoho zajímavých přednášek.
Vákuum, alebo akú silu vyvolá nič?
Relevance: 4% Posted on: 9. októbra 2019
Som teoretický fyzik, prírodu skúmam pomocou rovníc – bežne iba s perom, papierom a počítačom. O to viac však viem oceniť, ak niekto svoju pointu demonštruje veľkolepým experimentom. V tomto smere je jedným z mojich obľúbencov Otto von Guericke, ktorý predviedol silu vákua. Jedna z vecí, ktorú bežne úspešne ignorujeme, je obrovský tlak vzduchu. Ráno vstaneme z postele, otvoríme okno a ... necítime nič zvláštne. Dôvodom je, že tlak vonku a vnútri (tela) je v rovnováhe. Keď vystriete ruku, vzduch tlačí rovnako silno do dlane ako do chrbta ruky a tieto sily sa navzájom vyrušia. To, že tlak vzduchu nie…
Beztiažový pád
Relevance: 4% Posted on: 15. mája 2020
Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.
Peter Zeihan: The End of the World Is Just the Beginning
Relevance: 4% Posted on: 12. apríla 2023
Svet sa zmenil. Vidíme na to na číslach, vnímame to v správach, cítime to v náladách ľudí. Samozrejme, zmena je súčasťou života. Ten bol pre mnohých posledné storočie tak pohodlný, ako nikdy. Dobré časy však, ako argumentuje Peter Zeihan, končia.
Kvantová nadvláda (Quantum supremacy)
Relevance: 4% Posted on: 13. októbra 2019
Kvantové počítače sľubujú prelom v riešení zložitých úloh, ale ich vývoj je stále v skorom štádiu. V poslednej dobe sa hovorí o kvantovej nadvláde (quantum supremacy), ako o míľniku, ktorý Google údajne nedávno prekročil. Čo to ale znamená? Experimenty kvantovej nadvlády sa snažia rigorózne zodpovedať otázku: Sú kvantové počítače sú naozaj fundamentálne výkonnejšie, ako klasické počítače? Prirodzená cesta by bolo ukázať, že kvantový počítač dokáže rozložiť veľké číslo na činitele (faktorizácia, napríklad: 15 = 5 × 3, akurát s väčšími číslami). Informatici veria, že táto úloha je zložitá pre klasické počítače a veľká časť súčasného šifrovania je založeného na tejto…
Na oblohe nič nové
Relevance: 4% Posted on: 28. júna 2020
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
David Graeber: Bullshit Jobs
Relevance: 4% Posted on: 24. februára 2024
David Graeber je bol antropológ, ktorý sa preslávil svojou esejou o tom, že veľká časť práce, ktorú ako ľudstvo robíme, je zbytočná.Keď som brigádoval na strednej, bol som v jednej firme, kde som sledoval, ako väčšina oddelenia príde do práce trochu neskôr, potom dá kávu, prihlási sa na počítač a ... začne vyberať, kam na obed. Poobede sa trochu poťuká do počítača a o tretej šup domov.Keď som pracoval počas vysokej školy, mal som brigádu, kde som robil drobné hardwerovú úpravy. Dostal som kuriózny pokyn, mám vraj robiť pomalšie, lebo čo keď to všetko urobím skôr, ako som mal? Že by som si napríklad…
Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota
Relevance: 4% Posted on: 14. októbra 2019
(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…
Odhalila odtajnená správa mimozemšťanov?
Relevance: 4% Posted on: 30. júna 2021
Keď sme chystali sériu podcastov o hľadaní mimozemského života, dlho sme diskutovali, či spraviť epizódu aj o „pozemskom kontakte“. Nakoniec sme sa ju rozhodli vynechať, keďže väčšina „pozorovaní“ má veľmi nízku kredibilitu a je ťažké oddeliť zrno od pliev – teda ktoré javy si zaslúžia pozornosť a ktoré sú len falošné správy.
Čo majú spoločné slnko a plachetnice
Relevance: 4% Posted on: 16. októbra 2019
Ak ste sa už stihli tento rok niekde opalovať, asi ste si všimli, že vás slnečné lúče nerozpučili. Sme zvyknutí, že nás hrejú (teda, že na nás prenášajú energiu); no nikto z nás ešte nezažil, že by ho slnečné lúče citeľne tlačili (teda, že by na neho prenášali hybnosť). V tomto kontexte je v poriadku si svetlo predstaviť ako prúd malých gulôčiek – fotónov. Látka môže fotón buď úplne pohltiť, vtedy sa javí ako čierna, alebo odraziť časť fotónov rôznych vlnových dĺžok – tak vznikajú z pôvodne bieleho svetla všetky ostatné farby. Fotóny sú ako také balíčky energie, látka ich…
Prečo tečú rieky, aj keď už dlho nepršalo
Relevance: 4% Posted on: 27. októbra 2019
(Otázka od Zuzany a jej kamarátky, my sme sa opýtali Petra Malíka, hydrológa v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave) Predovšetkým chcem oceniť, že niekto vôbec takúto otázku položil. Väčšina ľudí berie rieky ako niečo samozrejmé – málokto sa nad nimi zamyslí. Odpoveď si dopytovateľky aj samé odvodili (v plnej verzii otázky, pozn. Samuel): skladajú sa na ne tisícky drobných i väčších prameňov (odb. výverov podzemnej vody). Odkiaľ sa berie voda v prameňoch? Je to tá, ktorá sa nestihne po napršaní odpariť a ktorú je zem (horniny) schopná absorbovať. Na Slovensku (a klimaticky podobných krajinách) tu veľmi vplýva topenie…
Vesmír sa brodí močiarom
Relevance: 4% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Smutný koniec Mars Climate Orbiter
Relevance: 4% Posted on: 30. októbra 2019
Družica Mars Climate Orbiter mala za úlohu sledovať klímu a atmosféru Marsu, snímať, ako sa mení jeho povrch a zároveň slúžiť ako komunikačný bod pre ďalšie misie. Sonda bola vybavená dvomi extrémne presnými kamerami a testovaná voči otrasom či rýchlemu spinu, ideálna trajektória a orbitálny manéver boli spočítané v riadnom predstihu – všetko bolo dokonale pripravené. Teda, takmer všetko. Keď som študoval fyziku, strašne ma otravovala jedna vec – vypisovať fyzikálne jednotky. Neraz sa mi stalo, že som stratil na písomke pol bodu kvôli tomu, že som napríklad výslednú vzdialenosť napísal ako "12" namiesto "12 metrov". Prišlo mi to zbytočné.…