O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 11 - 20 of 30 | Page 2 of 3 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 12% Posted on: 15. mája 2020
Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.
Relevance: 12% Posted on: 19. septembra 2021
Kedysi sme mali nespočetne veľa vysvetlení pre fungovanie rôznych častí nášho sveta. Potom sme zistili dve dôležité veci. Po prvé, rôzne javy majú bežne rovnaké vysvetlenia. Prečo padá jablko zo stromu a prečo Mesiac krúži okolo Zeme? Lebo gravitácia. Po druhé, tieto vysvetlenia sa dajú opísať pomocou matematiky a tá je, veru, prísna.
Relevance: 12% Posted on: 20. novembra 2022
Predstavte si, že by v našej slnečnej sústave bola len Zem a Slnko. Žiaden Mesiac, kométy, asteroidy a ani ďalšie planéty. Najviac by sme asi pocítili absenciu práve Mesiaca, keďže ten nám je najbližšie – ide o silný zdroj svetla na nočnej oblohe, spôsobuje prílivy a cez ne vplýva na rotáciu Zeme.
Relevance: 6% Posted on: 11. augusta 2021
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Relevance: 6% Posted on: 31. marca 2022
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Relevance: 6% Posted on: 14. júna 2022
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento materiál svieti? Ako deformuje gravitácia obraz čiernych dier? A ako ich dokážeme odfotiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cezSpotify: https://tinyurl.com/V-spotifyApple: https://tinyurl.com/V-applePodcastPodbean: https://tinyurl.com/V-podbeanGoogle Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastYouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj naFB: https://www.facebook.com/vedator.svkIG: https://www.instagram.com/vedator_sk/web: https://vedator.space/ https://www.youtube.com/watch?v=skK3lsG84ng
Relevance: 6% Posted on: 2. júla 2019
Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…
Relevance: 6% Posted on: 28. júla 2023
Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…
Relevance: 6% Posted on: 14. októbra 2019
(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…
Relevance: 6% Posted on: 30. júla 2023
Počas týždňovej konferencie o teórii strún zaznelo takmer tridsať prednášok. Tipnite si, koľko z nich bolo o strunách? Podľa toho, ako veľmi prižmúrite oči, tak dve až štyri. Jeden prednášajúci, Aron Wall, o tom aj zavtipkoval: „Dnes budem rozprávať o niečom, čo by ste na tejto konferencii asi nečakali – o strunách.“ Čomu sa teda (ex-)strunári venujú?Opakovali sa hlavne dva pojmy: dualita a symetrie. Dualita je odhalený a stále riadne neprebádaný súvis medzi gravitačnou a časticovou fyzikou. Symetrie sú jedným z najfundamentálnejších nástrojov na skúmanie a chápanie fyziky. Väčšina úloh, ktoré riešime, vyzerá na prvý pohľad neriešiteľne zložito. Zvládnuteľnými ich robia práve symetrie. Spektrum tém prednášok bolo široké, od toho, čo…