Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Ľudské zmysly nie sú schopné vnímať jadrové žiarenie, čo môže v niektorých situáciách ohroziť zdravie ľudí, preto potrebujeme prístroje, ktoré ionizujúce žiarenie zaznamenajú (a prípadne identifikujú jeho zdroj). Práve tie sú zodpovedné za typické zvuky, ktoré sa nám vďaka filmom spájajú s radiáciou. Princípom ich fungovania je jednoduchý: vysokoenergetické žiarenie ionizujeatómy látky, ktorou prechádza. Počas tohto procesu sa deje toto: častica (napríklad fotón gama žiarenia) sa zrazí s atómom a odovzdá mu časť svojej energie. Ak je táto energia dostatočne veľká, atóm ionizuje: vytrhne z neho elektrón, z niečoho pôvodne neutrálneho sa vytvorí elektrón-iónový pár. Ióny majú kladný náboj, elektróny…
Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2. Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť. Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…
Podporiť nás môžete cez stránku Patreon. Alebo priamo cez toto tlačítko Podpora priamo na náš účet:Fio bankaIBAN: SK0583300000002901635790 BIC/SWIFT:FIOZSKBAXXX Na poslanie daru sa nedá využiť platobná brána. Vedátora môžete podporiť aj darovaním svojich dvoch percent, viac info tu. Ak nás podporíte sumou aspoň 25€, radi vám pošleme jedno z našich tričiek, hrnčekov, ponožiek alebo knihu Najzaujímavejšie experimenty vo fyzike! (Nezabudnite v takom prípade napísať svoju adresu a do poznámky vzor trička a veľkosť. Tričká posielame na Slovesko, v prípade inej krajiny sa nám radšej ozvite dopredu. Ak sa vám neozvem, ozvite sa prosím priamo – niektoré banky neposunú informácie správne.) Obchodné ponuky smerujte na našu…
Piate pokračovanie večerných stretnutí o vede s vedcami - Vedatour - sa uskutočnilo netradične v stredu, 27.3. v Bratislavskom co-workingovom priestore ProgressBar. Zmena termínu ani charakter novej lokality ľudí neodradila a opäť sa ich prišlo na tri zaujímavé prednášky pozrieť viac ako 50. Ako prvý prednášal doterajší moderátor Vedatour podujatí, Juro Tekel z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Juro sa vo svojej vedeckej práci venuje vlastnostiam teórií definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach a to bola aj téma jeho prednášky Z čoho sa skladá priestor. Poslucháči sa dozvedeli prečo si myslíme, že spojenie kvantovej mechaniky a…
Stane sa vám, že by ste si pozreli niečo zaujímavé na YouTube, no všetko dobré ste si už pozreli? Tu je zoznam kanálov, ktoré majú radi rôzni vedátori. Prvá časť zoznamu sú slovenské (a české) kanály (keďže ich je len pár) a potom anglické. Pri každom videu je uvedená jedna z kategórií: psychológia, vesmír, fyzika, chémia, matematika, informatika, biológia, tech, mix a ostatné. BeWise Kategória: psychológiaPrevažne dlhšie videá, témy spracované veľmi detailne a citujúce vedeckú literatúru. Určite pozrite, chalan do toho investuje veľa práce. https://www.youtube.com/watch?v=MzzuYvk7EOo Dejepis inak Kategória: históriaVeľmi príjemne narozpráva zaujímavosti zo svetovej histórie, často veci, čo sa bežne do hodín…
Skvele napísaná kniha, ktorá si stavila neľahký cieľ – identifikovať chyby v našom rozmýšľaní, ktoré spôsobujú, že aj keď máme o svete stále viac a viac dát, stále mu nerozumieme poriadne. Prečo sa mýlia študenti, učitelia, experti a aktivist či veľkí biznismeni? Odpoveď je často veľmi podobná – a z podobných dôvodov sa bežne mýlime aj my. Podležené množstvom výskumu, okorenené o zážitky z celého sveta, Rosling namiešal dokonalý koktail, ktorý sa nás snaží naučiť, ako pretaviť dáta na poznanie. Skvelá kniha! Skvelý doplnok ku knihe je aj projekt jej autorov GapMinder. [Samuel] Knihu môžete kúpiť tu:Slovenská verziaAnglická verziaAudikniha
Ako formuje geografia vývoj sveta.
Vedatour 3 priniesol 3 zaujímavé vedecké prednášky a naplnil Satori Stage.
Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…
Predstavte si, že žijete v zahraničí a snažíte sa niekomu vysvetliť, že prečo vás dnes ráno čakala v topánke čokoládka: ‚‚No vieš, u nás chodí Mikuláš, ktorý sa podobá na Santu, no a on dal kedysi dákym deťom peniaze, aby neboli odkázané na prostitúciu. A ten Mikuláš ma dnes meniny, vieš, u nás má každé meno svoj špeciálny deň, a teda na svoje meniny nám tiež dáva čokoládku – akože odmena za to, že sme boli dobrí. A niekedy s ním chodí aj čert, niečo ako diabol, ktorý ti tam nechá uhlie a cibuľu, teda ak si bol zlý.” Garantujem…
V rýchlom slede po prvej Vedatour akcii v Bratislave sme učinili zadosť názvu akcií a dali sme sa na cesty. Na pozvanie Martina Voleka z čajovne a obchodíku U chorej vrany sa druhé pokračovanie rozprávania o vede s vedcami uskutočnilo v Trnave. Vyskúšali sme iný formát s menším počtom dlhších prednášok. Jano Smrek z univerzity vo Viedni rozprával o tom, ako je v jadrách buniek uložená DNA a ako s tým súvisia fraktály. Evka Zahradníková z UK, ktorú ste mali možnosť vidieť aj na prvej Vedatour, rozšírila svoju prednášku o vnímaní rastlín. V príjemnom prostredí obchodíku bol vďaka komornejšej atmosfére…
(Prago Union, Kandidát vět) V rubrike Opýtaj sa vedátora sa nám začali hromadiť otázky o niečom, čo je síce úplne bežnou súčasťou života, no prakticky sa o tom nehovorí. Mnohých našich čitateľov mátajú výkaly (resp. stolice, výtrusy, exkrementy, výmety (Hviezdoslav), fekálie, hovná, srance, kakance či človečince). Áno, zjedol som slovník. ;) Vedátor sa nezľakne ani takýchto ťažkých tém a musím povedať, že síce sa mi výskum nerobil veľmi príjemne, no dozvedel som sa všeličo poučné. Takže poďme na to, sedem otázok, ktoré ste sa (ne)báli opýtať: 1. Prečo je stolica hnedá? Stolica je tvorená nestrávenými zbytkami jedla, tukmi, anorganickým odpadom, baktériami…
Ak vás bavili knihy od Yuvala Harariho, určite siahnite po Diamondovi, ktorý je jedným z Harariho vzorov. Tretí šimpanz popisuje ľudskú históriu z vtáčej perspektívy, venuje sa témam ako ľudská prehistória, vznik poľnohospodárstva, pôvod jazykov, osídlenie sveta, špecifiká ľudskej biológie alebo kolapsy civilizácií
V knihe podtitulom "neautorizovaný životopis rakoviny", lekár-výskumník rozoberá najhrozivejšiu chorobu súčasnosti zo všetkych uhlov, medicínu, biológiu a históriu kombinuje s osobnými príbehmi.
Evolúcia viedla k neuveriteľnej rozmanitosti života na našej planéte. Podstate evolúcie všetci rozumieme – teda, aspoň si to o sebe myslíme. Genetické mutácie a prirodzený výber sú len špičkou ľadovce krásnej a hlbokej teórie, ktorá však nie je kompletná bez ďalších zaujímavých detailov, nuáns a logických zdôvodnení.
Druhý dieľ popularizačno-vedeckej akcie Vedatour, tentokrát v Trnave u Chorej vrany. Počet miest je neobmedzený a vstupné dobrovoľné.Priestory budú prístupné od 19:00, prvá prednáška začne 19:30. Akcia sa skončí zhruba o 21:30. Prípadné ďalšie informácie nájdete na Facebookovom evente. Môžete sa tešiť na dve 45-minútové prednášky v podaní: Eva Zahradníková: botanička, ktorá sa venuje najmä tomu, ako (ne)starnú stromy a pritom učí na PriF UK. Ján Smrek: chcel byť básnik, ale keď zistil, že by sa s týmto menom nepresadil, dal sa na fyziku. Na Universität Wien sa venuje fyzike dlhých molekúl. Moderátorom bude Juraj Tekel, teoretický fyzik z FMFI…
V lete sa niekedy stane taká zvláštnosť. Vraciate sa domov (alebo do stanu) tesne nad ránom – vidíte, že sa začína brieždiť. Všade je ešte pomerne tma, len vysoko na oblohe vidíte jemné linky oblakov – ktoré svietia. Niečo podobné sa vám môže stať aj tesne po západe (zhruba asi hodinu). Ako je to možné? Atmosféra Zeme Vysvetlenie súvisí s výškou, v ktorej sa tieto oblaky nachádzajú. Čím ste v atmosfére vyššie tým je vzduch redší (vždy) a chladnejší (nie nutne vždy, viď prvý obrázok). Komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 12 kilometrov. Tlak je tam asi štvrtinový, teplota takých…
Asi pol roka od prvotnej myšlienky a dva mesiace od začiatku plánovania sa to podarilo – Vedatour, teda Vedátor naživo. Chceli sme dostať vedu medzi ľudí v bežnom živote, nielen v digitálnom svete, vytvoriť priestor, kde budú môcť ľudia vedcov stretnúť, porozprávať sa s nimi a opýtať sa ich na všetko, čo ich zaujíma. Ako najlepší formát nám prišlo spraviť niekoľko krátkych prednášok (v tomto prípade 4) a pomedzi nich nechať priestor na voľnú diskusiu. Snažila sme sa, aby boli výber rečníkov a tém čo najpestrejší, no stále šlo o zrozumiteľné a pútavé prezentácie. Rečníci: Eva Zahradníková: botanička, ktorá sa venuje…
Popierači globálneho otepľovania často argumentujú, že vplyv človeka na planétu je zanedbateľný a zmeny v atmosfére tak musia byť prirodzené. Zabúdajú však na to, že sme si pred pár rokmi omylom zdemolovali časť ochrannej vrstvy atmosféry a že sme ju následne začali opravovať. Jednoduché molekuly Kyslík je jednou z najvýznamnejších zložiek atmosféry, bežne sa vyskytuje v troch formách: ako jednotlivý atóm (O), dvojatómová molekula (O2) (tzv. molekulový kyslík) alebo trojatómová molekula (O3) (tzv. ozón). Za bežných podmienok je stabilná forma kyslíka O2 – to je ten kyslík, ktorý bežne dýchame. Vo výške zhruba 20-30 kilometrov nad zemou však existuje tzv.…
(Otázka od Ľuboša z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Počas čakania na nedeľný obed je táto otázka asi veľmi aktuálna. O čo ide? Niektoré svaly v tele sa aktivujú, ak ich potrebujete – chcete sa poškrabať na hlave a mozog spustí orchester signálov, ktoré spustia synchronizovanú akciu desiatok svalov. Keď splnia svoju úlohu, v pokoji čakajú na ďalší povel. Sú však svaly, ktoré neoddychujú – najlepším príkladom je srdce, ktoré pracuje bez prestávky celý život. Ďalším príkladom svalov, ktoré nemusíte aktivovať vedome, sú hladké svaly tráviacej sústavy. Sú zodpovedné za peristaltiku, teda za pozdĺžny vlnovitý pohyb stien (niekoľkokrát za minútu), ktorého cieľom…
Bill Gates vraví, že áno! Prelom oznámila firma, ktorú založil Gates a jeho partneri. Zo vzduchu sa extrahuje oxid uhličitý, z vody (elektrolýzou) vodík, z čoho sa následne syntetizuje zmes benzínu a nafty. Toto by, samozrejme, ešte nebolo tak prekvapivé. Kľúčové je, že nová technológia by podľa odhadov mala vyrábať benzín pod 1$ za liter. Uhlíkový cyklus Možno si poviete, že ako to rieši problém s globálnym otepľovaním, však stále ide o technológiu spaľovacích motorov. Bežne je “životný” cyklus uhlíka takýto: Najprv sa nachádza v atmosfére (napríklad ako oxid uhličitý), potom ho zachytí rastlina a pomocou energie zo slnka premení…
Pilotný event Vedátora, v rámci ktorého zaznejú 4 krátke populárno-vedecké prednášky (zhruba 20-minútové). Po nich bude nasledovať krátka diskusia s rečníkmi. Počet miest je limitovaný. V prípade vyššieho záujmu sem pridáme formulár na rezerváciu miest. Vstupné bude 3 eurá na osobu (príspevok na prenájom priestorov). 19:30 bude začiatok prvej prednášky, priestory budú otvorené skôr.Link na Facebookový event.Miesto konania: Lab.Café na námesti SNP v Bratislave. Rečníci: Eva Zahradníková: botanička, ktorá sa venuje najmä tomu, ako (ne)starnú stromy a pritom učí na PriF UK. Alexandra Rášová: geodetka a geoinformatička z STU v Bratislave. Venuje sa analýzam viditeľnosti pre účely priestorovej archeológie. Popri tom…
Evolúcia je fakt – podporený neuveriteľným množstvom najrôznorodejších dôkazov. Analýza DNA a vykopávky ukazujú ako sa život vyvíjal do dnešnej diverzity, no pri väčšine organizmov ju nemôžeme vidieť v akcii – podobne ako rast horských masívov, či posun kontinentov, prebieha evolúcia zväčša na škálach presahujúcich ľudské životy. Zväčša, no nie vždy. https://www.youtube.com/watch?v=plVk4NVIUh8 Video zobrazuje vývoj rezistencie voči antibiotikám v priebehu 11 dní. Takýto čas je pomerne dlhý z pohľadu baktérií, ktoré sa sa rozmnožujú na škále desiatok minút, no pôsobí len ako krátka zábavka v porovnaní s najznámejším experimentom týkajúcim sa evolúcie baktérie E. coli. Experiment LTEE (E. coli long-term…
Takéhoto kraba môžete nájsť na Havajských ostrovoch. Odborne sa nazýva Lybia edmondsoni, no ľudia mu dali iné prezývky: pom-pom krab (brmbolcový krab), krab boxer alebo kūmimi pua (čo je rečou domácich krab nejedlá kvetinka). Narozdiel od bežných krabov nemá také silné klepetá a pevný pancier. Evolúcia ho však vybavila niečím… nechcem povedať lepším, skôr iným. Tento krab totiž chodí všade vyzbrojený – vo svojich drobných klepietkach zviera drobné, no jedovaté, morské sasanky (bežne Triactis producta). Pomocou nich sa krab kŕmi a zároveň bráni – aj keď je vzájomné stretnutie zväčša vybavené z bezpečnej vzdialenosti (hrozivým mávaním sasaniek). Takmer všetci jedinci…
(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…
