1. novembra 2024

Search Results for: 2 percenta pre vedatora

Results 741 - 750 of 757 Page 75 of 76
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Nessa Carey: The Epigenetics Revolution

Relevance: 0%      Posted on: 31. októbra 2023

Prečo, keď všetky bunky v tele majú úplne rovnakú DNA, a teda rovnaký program, tak z niektorých sú nervy a z niektorých zuby? Ako je možné, že niektoré charakteristiky, ktoré získali rodičia počas života (napr. sklony k nadváhe), je možné zdediť? Prečo mávajú klonované zvieratá horšie zdravie, ale ich potomstvo už býva zdravé? Prečo sa hmyz, ryby, obojživelníky, plazy a dokonca aj vtáky dokážu občas rozmnožovať nepohlavne (partenogenézou), ale zrovna cicavce sú asi jediné v živočíšnej ríši, ktoré to nedokážu? (Nápoveda: súvisí to s vojnou pohlaví.) A ako to všetko vieme? Na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky poskytuje skvelé…

Altruizmus v génoch

Relevance: 0%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Objavili sme život na Venuši?

Relevance: 0%      Posted on: 15. septembra 2020

Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?

Nobelovu cenu získal objav asymetrickej organokatalýzy

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2021

Nobelovu cenu za chémiu si rozdelili Benjamin List a David MacMillan za objav asymetrickej organokatalýzy, čo je technika umožňujúca chemikom syntetizovať nové látky jednoduchšie a s menšími stratami.

Absencia dôkazov

Relevance: 0%      Posted on: 12. decembra 2022

Hovorí sa, že absencia dôkazov nie je dôkazom absencie. Ak nemáme dôkazy, že pán Hromozvod zabil svojho suseda, neznamená to, že je nevinný. Možno to spravil a dôkazy existujú, len sú ukryté. Alebo to spravil a dôkazov sa dokonale zbavil.

Prečo ľudia veria klamárom?

Relevance: 0%      Posted on: 17. apríla 2024

„Prosím vás, nepribral som?“ opýtate sa dvoch svojich kamošov. Prvý povie áno a druhý povie nie. Ktorému budete veriť?Asi tomu, ktorý vás v minulosti menej klamal, respektíve tomu, komu viac veríte, že vám povie nefiltrovanú pravdu, úprimnosť si predsa ceníme! Teda, aspoň si to radi nahovárame. V skutočnosti zohráva veľkú úlohu to, či je odpoveď, ktorú sme dostali, taká, ako sme očakávali.Ak máte pocit, že už prestalo pršať a opýtate sa, či ešte prší a dostanete dve rôzne odpovede, máte tendenciu veriť tej, ktorá potvrdzuje váš názor. Hovorí sa tomu konfirmačné skreslenie, no ak by sa niekto pýtal mňa, zaslúžilo by si to chytľavejší názov…

Prvočísla

Relevance: 0%      Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Je zlomkov viac ako prirodzených čísel?

Relevance: 0%      Posted on: 12. februára 2020

Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.

Ako v hmle uvidieť elementárne častice?

Relevance: 0%      Posted on: 4. februára 2021

Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?

Šťastie, smola a učenie sa

Relevance: 0%      Posted on: 4. apríla 2022

Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.

« Previous 72 73 74 75 76 Next »