O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 591 - 600 of 958 | Page 60 of 96 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 0% Posted on: 16. marca 2023
V špeciálnom živom nahrávaní genetické špeciálu sa Samuel rozprával s Filipom Uhrinom, ktorý pôsobí ako genetik v spoločnosti DNA ERA. Rozprávali sme sa o tom, ako sa vlastne genetická informácia číta, či je dobre čitateľná a ako dokáže to, čo z nej vyčítame, zmeniť naše životy. Zašli však aj do filozofických aspektov a prediskutovali aj to, aké gény by mohli mať mimozemšťania.
Relevance: 0% Posted on: 19. septembra 2024
Po prečítaní tejto knihy si poviete dve veci. Po prvé, že ste tam čakali viac chémie. Po druhé, že by ste si takúto knihy prečítali o mnohých ďalších prvkoch.Dan Egan sa viac, ako chemicko-fyzikálnym aspektom fosforu venuje jeho vplyvu na spoločnosť a prírodu. O uhlíkovom cykle počúvame často, význam kyslíka si asi vieme domyslieť, no s fosforom je to trochu iná situácia.Možno ho poznáte ako základ výbušnín, no keďže tvorí stavebné dieliky živých organizmov, v knihe sa rieši hlavne v kontexte hnojív. Čo zaujímavé sa dá písať o hnojivách? No, takmer celá kniha. Napríklad, keď chcete byť veľké impérium, potrebujete veľa ľudí. Keď chcete mať veľa…
Relevance: 0% Posted on: 10. októbra 2019
Týždeň Nobelových cien sa ešte neskončil. Vedecké ceny sú však odovzdané a tak je namieste krátka úvaha, aký majú vlastne zmysel. Asi všetci vedia, že ceny sú pomenované po vynálezcovi dynamitu, Alfredovi Nobelovi. V skutočnosti je to ešte zaujímavejšie. Napríklad Nobel má na svojom konte stovky vynálezov, dynamit je len najznámejším z nich. A cena po ňom nie je založená, vznikla na základe jeho poslednej vôle. Keď mal Nobel 54 rokov, naskytla sa mu nevídané možnosť – prečítať si vlastný nekrológ. Mal nelichotivý nadpis: „Obchodník so smrťou zomrel.“ Šlo o chybu, zomrel jeho brat Ludvig. Nobela to však primälo k…
Relevance: 0% Posted on: 18. mája 2022
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
Relevance: 0% Posted on: 1. augusta 2023
Vedátorský podcast dosiahol 4 milióny vypočutí. Ako už býva zvykom, náhodne vybratý míľnik sa oslavuje otázkami od poslucháčov. Čo sú to tachyóny? Ako implodovala ponorka pri Titaniku? Ako by vyzeral vesmír plný kyslíku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/OZ-cj7YKhXs
Relevance: 0% Posted on: 30. júna 2021
O 17. storočí mám mylné predstavy. Kvôli nim ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že Isaac Newton chodieval ako divák na tenisové zápasy. Jednoducho mi to nepasuje dokopy. To ale nie je dôležité. Dôležité je, čo si na jednom takom zápase uvedomil.
Relevance: 0% Posted on: 16. júna 2020
Matematika má mnohé hravé zákutia, najlepším príkladom je teória hier. Čo je to väzňova dilema a ako ju vyriešiť? Ako férovo nakrájať koláč a ako rozdeliť poklad medzi pirátov. Čo majú spoločné frajeri na autách a vtáky bojujúce o zrno? O teórii hier a jej súvise s biológiou diskutuje Jozef a Samuel.
Relevance: 0% Posted on: 30. augusta 2021
O koronavíruse sme sa toho už dozvedeli mnoho. Jedna vec, ktorá mnohých stále máta, je, že ako vznikol. Preskočil na ľudí zo zvierat alebo unikol z laboratória? Je to dôležitá otázka – už len, aby sme vedeli, ako minimalizovať riziko ďalšej epidémie. Fantastický nadpis „Za koronavírus môže X“, nech už je X netopier z jaskyne alebo neopatrné laboratóriu určite obletí celý svet. Nás by však malo zaujímať niečo iné. Mohli sme o hrozbe koronavírusu vedieť dopredu?
Relevance: 0% Posted on: 17. októbra 2024
Ľudia ovplyvňujú prírodu okolo seba. Občas stromy sadíme, zväčša ich rúbeme a tým meníme napríklad to, ako sa voda udržiava v krajine. To vplýva na úrodu, zvieratá a všeličo iné. Typickou skúsenosťou je, že je ťažké zmeniť len jednu vec – jeden proces kaskádovo nadväzuje na druhý.Elizabeth Kolbert vo svojej knihe mapuje snahy ľudí zmeniť niečo vo svojom okolí len čiastočne. Napríklad, ako sa na hranici USA a Kanady ľudia pokúsili zvrátiť tok rieky tak, aby si to ryby nevšimli. Asi tušíte, ako to dopadlo. Kniha postupne mapuje niekoľko takýchto prípadov, z ktorých každý jeden je pútavý obsah aj podaním. O genetických zmenách žiab, o odplavovanom pobreží,…
Relevance: 0% Posted on: 12. októbra 2019
Krátka odpoveď: Väčšinu stratenej hmotnosti vydýchneme vo forme oxidu uhličitého. A teraz dlhšia odpoveď. Ako sa hmotnosť do tela dostane, je vcelku jasné. Slnečné žiarenie dopadne na zelený list rastlinky a tá pomocou neho premení oxid uhličitý a vodu na zložitejšie organické zlúčeniny. Tie nejakým spôsobom prijímame v potrave, strávime, a ak ich naše telo práve nepotrebuje, uloží si ich na horšie časy. Priberanie sa teda (veľmi) schematicky deje nasledovne:energia + voda + oxid uhličitý → tuk. Keď horšie časy nakoniec prídu (napríklad vo fitnescentre), udeje sa v našom tele niečo podobné, ale naopak: tukové zásoby sa postupne menia na…