1. novembra 2024

Search Results for: 2 percenta pre vedatora

Results 511 - 520 of 757 Page 52 of 76
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Sv. Martin nielen chodí na bielom koni

Relevance: 0%      Posted on: 11. novembra 2019

Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…

Čo má slnečný vietor spoločné so slnečnými erupciami?

Relevance: 0%      Posted on: 11. novembra 2020

Slnko má atmosféru, ktorá sa, podobne ako Slnko samotné, nachádza v plazmovom skupenstve. Pozorujeme v nej množstvo štruktúr, ktorých tvar je daný rozložením slnečného magnetického poľa.

Dobré vysvetlenia a zlé vysvetlenia

Relevance: 0%      Posted on: 12. novembra 2022

„Čože? Toto je hlúposť, to vôbec nič nevysvetľuje!“ Hľadaním vysvetlení trávime veľkú časť života, chápeme cez ne svet okolo nás. Občas máme pre ten istý rôzne vysvetlenia a to môže viesť k sporom a hádkam.

Ako funguje zmrzlina

Relevance: 0%      Posted on: 22. júla 2021

Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?

Baktériami proti vírusom

Relevance: 0%      Posted on: 11. júna 2023

Napadlo by vás, že SARS-CoV-2 má niečo spoločné s baktériami žijúcimi v našich črevách? Pravdepodobne nie, avšak početný výskum ukazuje, že stav a zloženie črevného mikrobiómu môže mať vplyv na to, či sa človek nakazí vírusom, ako dlho trvá liečba alebo či sa vyvinie chronický tzv. long covid. Disclaimer na začiatok – väčšina výskumu je stále neúplná preto sa nedá povedať so 100% istotou, čo črevný mikrobióm robí pri COVIDe, napriek tomu máme celkom solídne indície a aj klinické dáta z rôznych intervencií. Vzťah medzi COVID-19 a črevným mikrobiómom je oblasťou prebiehajúceho výskumu. Našťastie môžeme nadviazať na pomerne rozsiahly výskum pri iných vírusových ochoreniach, najmä chrípky.…

Sekundové lepidlo zachraňuje životy

Relevance: 0%      Posted on: 7. októbra 2019

Občas sa stáva, že nejaká časť vojenského vedeckého výskumu sa pretransformuje do absolútne nesúvisiacej veci dennej potreby. Príbeh o vynáleze mikrovlnky pri vývoji radaru pozná skoro každý. Ešte zaujímavejšie to bolo v prípade sekundového lepidla. To bolo objavené pri vojenskom výskume dokonca dvakrát. Potom sa dostalo do každodenného používania a následne ho začala používať aj armáda na úplne iné účely. Začnime chémiou, ale len veľmi z rýchlika. Existujú nízkomolekulové látky, tzv. monoméry, ktoré sa za určitých podmienok dokážu bez akéhokoľvek odpadu spájať do dlhokánskych molekúl – polymérov – v procese nazývanom polymerizácia. (Jeden z typov polymérov sú aj plasty – umelá…

Slepé uličky vedy: Éter

Relevance: 0%      Posted on: 2. júla 2020

Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.

Orbitálny katapult

Relevance: 0%      Posted on: 29. apríla 2022

Cestovať do vesmíru je náročné. Dôvod je jednoduchý – na ceste chýbajú pumpy. Aby ste úspešne buď opustili gravitačné pole Zeme, alebo sa aspoň udržali na orbite, musíte dosiahnuť rýchlosť desaťtísicov kilometrov za hodinu.

Vedatour S4E7 — Elektrárňa Piešťany

Relevance: 0%      Posted on: 4. júna 2024

Ako býva zvykom, na ďalšie podujatie série besied s poprednými slovenskými vedcami a vedkyňami Vedatour sme nasadli do auta a cestovali, tentoraz do Piešťaň. Na pozvanie ľudí zo super kultúrneho centra Elektrárňa sme sa 22. 5. stretli práve tam. Pred veľmi pekne zaplneným publikom opäť odzneli tri polhodinové prednášky. Dušan Galusek, materiálový fyzik a vedúci Centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, rozprával o tom, či nám môže sklo pomôcť proti baktériám rezistentným na antibiotiká. V prednáške najskôr predstavil svoje pracovisko, jeho históriu, ľudí s ktorými spolupracujú a oblasti ich výskumu. V hlavnej…