O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 481 - 490 of 958 | Page 49 of 96 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 0% Posted on: 13. mája 2021
Viete, čo má spoločné Bratislava a súostrovie Florida Keys? V oboch sa ide testovať nový spôsob boja proti komárom. Kým v Bratislave ide o komunitné sledovanie liahnísk a ich následné šetrné zneškodnenie, na Floride skúšajú niečo nové – geneticky modifikované komáre.
Relevance: 0% Posted on: 21. apríla 2020
Za jeden z príkladov šarlatánstva sa považuje predpovedanie budúcnosti. Rôzne Baba Vangy a Nostradamovia, ktorý vám dajú vágne predpovede na ktoré s trochou snaženia napasujete čo treba. Pravda je však taká, že budúcnosť sa predpovedať dá – a to už čias Isaaca Newtona.
Relevance: 0% Posted on: 16. októbra 2018
Popierači globálneho otepľovania často argumentujú, že vplyv človeka na planétu je zanedbateľný a zmeny v atmosfére tak musia byť prirodzené. Zabúdajú však na to, že sme si pred pár rokmi omylom zdemolovali časť ochrannej vrstvy atmosféry a že sme ju následne začali opravovať. Jednoduché molekuly Kyslík je jednou z najvýznamnejších zložiek atmosféry, bežne sa vyskytuje v troch formách: ako jednotlivý atóm (O), dvojatómová molekula (O2) (tzv. molekulový kyslík) alebo trojatómová molekula (O3) (tzv. ozón). Za bežných podmienok je stabilná forma kyslíka O2 – to je ten kyslík, ktorý bežne dýchame. Vo výške zhruba 20-30 kilometrov nad zemou však existuje tzv.…
Relevance: 0% Posted on: 27. októbra 2020
O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy je úplne prekrútim a zdeformujem.
Relevance: 0% Posted on: 15. júna 2023
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Relevance: 0% Posted on: 30. októbra 2019
(Vedátor na stope) Poloha Veľkej Pyramídy v Gíze má vo svojej polohe zakódovanú rýchlosť svetla. Náhoda? Áno. Veľká pyramída v Gize bola postavená 2,5-tisíc rokov pred naším letopočtom. Čo sa týka dizajnu, nenadchne, no rozmery sú kolosálne – pri základni 230 a výške 140 metrov obsahuje toľko kameňa, že by vystačilo na plot okolo celej Zeme (výška 65cm, hrúbka 10cm). Niektorí ľudia veria, že toto Egypťania nemohli zvládnuť bez cudzej pomoci a že pyramídy v skutočnosti postavila pokročilá mimozemská civilizácia. Pri stavbe zanechali ako svoj podpis (alebo vtip) zakódovanú rýchlosť svetla – ktorá presne zodpovedá polohe pyramídy. Odhliadnuc od toho,…
Relevance: 0% Posted on: 24. mája 2021
Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?
Relevance: 0% Posted on: 23. mája 2024
Najlepšia kniha o gravitácií je podľa mňa Black holes and time warps od Kipa Thorna. Som zmierený s tým, že v živote lepšiu nebudem čítať. Platí to stále, no k tejto knihe pribudol malý súrodenec, Black hole wars od Lenieho Susskinda.Podobne ako v Thornovej knihe, aj Black hole wars je kombinácia fyziky a histórie fyziky zachytenej z prvého pohľadu. Susskind v nej opisuje svoj dlhý boj o informačnom paradoxe čiernych dier, ktorý viedol so Stephenom Hawkingom. Z oboch týchto kníh srší povaha jej autorov, v tomto prípade je to občas nanešťastie. Susskind je ľudský svojský, no zároveň je singulárny mysliteľ, ako málokto dokáže vycítiť slabučkú stopu a následne sa jej držať ako lovecký…
Relevance: 0% Posted on: 23. apríla 2020
Oči máme na pozeranie a uši na počúvanie, no za bežných podmienok nám tieto zmysly nehovoria nič o teplote. Ak vidíme, že železo svieti na červeno, tak vieme, že je veľmi horúce a nemáme sa ho chytať. Vieme však vysokú teplotu aj počuť? Možno ste si niekedy všimli, že keď si miešate horúce kakao, znie to ináč, ako keď miešate studené. Podobný rozdiel sa dá všimnúť pri zalievaní horúcou a studenou vodou. Ak neveríte, vyskúšajte si to. Jednoduchý pokus vám dokáže, že horúca a studené tekutina naozaj znejú ináč. No dobre, ale prečo? Keď som sa dozvedel o tomto jave, ako človek žijúci v Írsku, som si…
Relevance: 0% Posted on: 27. apríla 2022
Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…