O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 31 - 40 of 391 | Page 4 of 40 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 6% Posted on: 15. marca 2022
Teória hier je primárne o konfliktoch, jeden získava na úkor druhého. Ukazuje sa však, že táto oblasť matematiky nás učí mnohé aj o pomáhaní. Aká je podstata altruizmu? Ktoré zvieratá si pomáhajú? A prečo si pomáhajú ľudia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 6% Posted on: 21. februára 2023
Prečo sme sa v škole učili o úlohe mitochondrií, literatúre romantizmu či riešení kvadratických rovníc, no nikto nás nenaučil praktické informácie, napríklad podávať daňové priznanie? Ruku hore kto aspoň raz nepočul takúto kritiku na nielen slovenské školstvo.
Relevance: 6% Posted on: 28. mája 2021
V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.
Relevance: 6% Posted on: 7. júna 2019
Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov). Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme. Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…
Relevance: 6% Posted on: 27. októbra 2024
Veľa sa rozpráva o tom, prečo sú konšpirácie nebezpečné pre spoločnosť. Ak bude každá skupina veriť inej verzii reality, dokopy sa na ničom nedokážeme zhodnúť a nebudeme sa vedieť hýbať dopredu. Jasné, nikdy sa všetci nezhodnú na všetkom, no na nejakom základe by sme sa zhodnúť vedieť mali – a to konšpirácie, hoaxy a dezinformácie ohrozujú. Pre mnohých ľudí je však dilema oveľa osobnejšia. Napríklad sa na nich konšpiračné teórie lepia z blízkeho okolia – rodiny, kolegov či priateľov. Ich odmietnutím by riskovali (pomyselné) vyhostenie, exil zo svojho kmeňa. A tak prikývnu. Niekto sa zas môže vďaka konšpiračným teóriám cítiť múdrejšie, než zbytok spoločnosti –…
Relevance: 6% Posted on: 11. júla 2023
Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…
Relevance: 6% Posted on: 10. októbra 2019
Typická scéna: dôchodca sedí na lavičke, na zem hodí hrsť semienok a hneď k nemu priletí holub. Zobne si jedno semienko, druhé je však o pol metra ďalej. To nestojí za let a tak k nemu vykročí – a pritom výrazne kýve hlavou. Nie je to tak zvláštne, aj my pri chôdzi hýbeme celým telom, stabilizujeme svoj pohyb. Ak je naša rovnováha narušená, napríklad máme ťažký batoh zavesený len cez jedno plece, nakláňame sa o to viac. Aj preto vás možno prekvapí, že vtáky nekývu hlavou kvôli stabilite. Ako to vieme? V roku 1977 spravil B.J. Frost kuriózny experiment: postavil…
Relevance: 6% Posted on: 1. januára 2020
Prečo potrebujeme priestupné roky a prečo niektoré z nich preskakujeme?
Relevance: 6% Posted on: 11. augusta 2020
Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.
Relevance: 6% Posted on: 17. júla 2023
Predstavte si, že vám dám na výber z dvoch zlých možností. Ste uväznení v labyrinte a von vedú dve chodby. V prvej chodbe je 2% pravdepodobnosť, že sa spustí pasca, chodba sa zatopí vodou a utopíte sa. V druhej chodbe máte 3% pravdepodobnosť, že sa vypustí plyn, ktorý vás najprv uspí a potom usmrtí. Ktorou chodbou sa pokúsite ujsť?Ak je úloha zadaná takto matematicky, tak si vyberiete možnosť prvú – čísla sú jasné. Ukazuje sa však, že ak na podobnú situáciu narazíte v praxi, oveľa viac sa budete báť vkročiť do prvej chodby. Jednoduchý príklad: „Bál som sa tam ísť…