Search Results for: prečo je more modré

Results 21 - 30 of 364	Page 3 of 37
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Prečo sa hviezdy ligocú?

Relevance: 7% Posted on: 6. marca 2024

Keď sa občas pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti stále rovnako. Áno, sem tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no rozhodne naše Slnko nebliká a neligoce sa. Prečo teda ostatné hviezdy áno?Vysvetlenie je jednoduché. Ani ostatné hviezdy sa neligocú, len sa vám to zdá. Na vine je zemská atmosféra: silné vetry a turbulencie spôsobujú, že vznikajú redšie a hustejšie miesta, čo zas spôsobuje jemný ohyb svetelných lúčov z ďalekých hviezd. Skúste sa pozrieť na vzdialené LED…

Prečo má vajíčko tvar vajíčka?

Relevance: 7% Posted on: 15. februára 2021

Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.

Prečo ľudia (ešte stále) študujú teóriu strún?

Relevance: 7% Posted on: 14. novembra 2022

Teória strún je ambiciózny projekt v teoretickej fyzike, jeden z najznámejších kandidátov na tzv. teóriu všetkého, a v súčasnosti sa jej štúdiu venujú tisíce fyzikov po celom svete.

Prečo je ťažké predvídať budúcnosť?

Relevance: 7% Posted on: 27. novembra 2023

Zaskočilo vás niekedy počasie? Napríklad dnes? Nečudo. Počasie patrí medzi jednu z tých vecí, ktoré sa predvídajú notoricky ťažko. Sú veci, kde sa nám darí dlho dopredu – napríklad zatmenie Slnka zvládame na tisícročia – no v mnohých prípadoch je ťažké vyprodukovať dôveryhodnú predpoveď: od počasia, cez kamienok padajúci dole z kopca až po správanie vírov pri miešaní kávy.Prečo sú aj zdanlivo bežné veci ťažko predvídateľné? Ľudovo tomu hovoríme efekt motýlích krídiel, jedno ich mávnutie môže spôsobiť búrku na opačnom konci Zeme. No dobre, je to možno trochu preháňanie, no demonštruje pointu, že drobná zmena v stave systému dnes vie…

Prečo je nám v čiernom oblečení tak horúco?

Relevance: 7% Posted on: 2. augusta 2020

Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne? Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia. Niektoré…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 7% Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Prečo nám voda krčí kožu na dlaniach?

Relevance: 7% Posted on: 21. januára 2021

Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?

Prečo máme niekedy problém schudnúť?

Relevance: 7% Posted on: 28. mája 2021

V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.

Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné

Relevance: 7% Posted on: 7. júna 2019

Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov). Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme. Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…

Prečo tak málo poznáme morské dno?

Relevance: 7% Posted on: 11. júla 2023

Keď si otvoríte satelitné mapy a zamierite na náhodné miesto niekde v strede oceánu, uvidíte kombináciu rozmazaných plôch preťatých ostrými čiarami. Podľa odhadov máme dobre zmapovanú asi štvrtinu morského dna – podľa toho, ktorý údaj berieme ako smerodajný.Niektorí ľudia sa divia, ako je možné, že lepšie poznáme povrch Mesiaca či Marsu než tak veľkú plochu našej domovskej planéty. Odpoveď je prostá – Mesiac ani Mars nie sú pokryté takmer päťkilometrovou vrstvou vody ťažko priechodnou pre bežné formy signálov. Keď sa chodíte prechádzať po rovinkách, máte pocit, že päť kilometrov je nič. Ak chodíte na turistiku, začína tušiť, že ísť päť kilometrov smerom…

« Previous 1 2 3 4 5 6 … 37 Next »