Zvyky a tradície hovoria veľa o tom, kým sme a odkiaľ pochádzame. Keď ich začneme skúmať, vytvorí sa nám pred očami fascinujúci obraz, spletenec prúdov a vplyvov z náboženstiev a kultúr, ktoré sa vinú naprieč Európov a vynárajú sa v menách a obradoch, ktorých lokálna podoba môže byť rôzna, základ však stále zostáva spoločný. Zistíme tak napríklad, že Halloween vôbec nie je americký sviatok, nájdeme obraz Martina, ktorý chodí na bielom koni, na priečelí francúzskej katedrály alebo sa dozvieme, že Mikulášska tradícia sa začala Sv. Mikulášom, ktorý žil v treťom a štvrtom storočí po Kristovi na gréckom ostrove Myrta.

Zvyky a tradície sú zaujímavé aj preto, lebo popisujú človeka ako spoločenstvo, presahujúce individuálneho jedinca. Pozrieme sa preto aj na to, ako domorodé civilizácie zareagovali na krátkodobý vpád modernej civilizácie vznikom Cargo kultov, alebo sa zamyslíme nad tým, prečo vlastne fandíme hokejistom a prečo nás trápi, ak sa im nedarí.

Rituály sú cestou, ako sa z jednotlivcov stáva spoločenstvo, ktoré dokáže viac, ako je prostý súčet jeho jednotlivých prvkov. A tak ako vždy aj dnes stojíme pred výzvou, ktoré z nich prijmeme za svoje a ktoré zavrhneme. Lebo vždy je tu riziko, že sa na miesto tých, ktoré sme stratili, začnú tlačiť pochody so zapálenými fakľami.