Keď som si prečítal túto správu, moja prvá reakcia bola, že také niečo je nemožné. Mýlil som sa.
Ľudské oko má tri typy čapíkov citlivých na farbu, označované ako S, M a L, keďže sú citlivé na krátke, stredné a dlhé (short, medium, long) vlnové dĺžky. To sa občas zjednodušuje na tvrdenie, že zachytávajú modré, zelené a červené svetlo, no nie je to úplne pravda.
Rozsah citlivosti každého z nich je pomerne široký a keď vám niekto zasvieti do oka napríklad zeleným svetlom, zachytia ho všetky tri čapíky. Nie je to však chyba – ide o ich kľúčovú vlastnosť. Kým M-čapíky budú zachytávať signál ako divé, S- a L- budú pípať iba letmo. Práve z pomeru signálov na všetkých troch typoch vie mozog zreprodukovať, na akú farbu sa pozeráte.
Vďaka tomuto pomeru vieme pomocou troch typov buniek identifikovať celé spektrum farieb. Dobre to vedia výrobcovia monitorov či tlačiarní – vhodne vybraná kombinácia troch základných farieb vie v oku vyvolať vnem hociktorej inej bežne viditeľnej farby.
Do predchádzajúcej vety som musel pridať slovo „bežne“, keďže po novom vedci dokážu vyrobiť farby, ktoré sa bežne vyvolať nedajú. Citlivostný rozsah čapíkov sa prekrýva, a tak pri zachytení strednej vlnovej dĺžky dochádza k stimulácii čapíkov citlivých na krátke aj dlhé vlnové dĺžky. „Čo ak,“ povedali si vedci, „by sme stimulovali výlučne iba M-čapíky?“ Ako také niečo dosiahnuť? Laserom!
V skratke: najprv zosnímate oko jedinca a presne určíte, kde má aký čapík. Následne laser nastavíte tak, aby jemne zasvietil iba do M-čapíkov. Výsledok? Do mozgu príde vizuálny signál, aký ešte nezachytil – signalizujú iba M-čapíky, kým L- a S- sú úplne ticho. Inak povedané, mozog vníma novú farbu.
Ako je asi jasné, ide o zložitý proces, ktorý absolvovalo len päť účastníkov. Novú farbu s názvom „olo“ opisujú ako intenzívnu modro-zelenú, niečo ako chvost páva. No budeme im musieť veriť. Takýmto postupom je možné vytvárať iné „nebežné“ kombinácie stimulov, a nových farieb tak môže existovať nekonečne veľa.
[Samuel]