O vesmíre, prírode a vôbec
Vesmír
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.
Svetlo je to najrýchlejšie, čo vo vesmíre poznáme a pokiaľ vieme, jeho rýchlosť vo vákuu je maximálna možná rýchlosť dosiahnuteľná v prírode. Ako rýchlo sa svetlo pohybuje? Ako sme to zistili prvýkrát? A ako presne poznáme jeho hodnotu dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o vesmírnej pavučine. Ako si môžete predstaviť veľkosť vesmíru? Čo je to vesmírna pavučina? A prečo je tak ťažké uvidieť jej vlákna?
V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.
Toto je posledný diel série o hľadaní mimozemského života. Dozvedeli sme sa v nej, čo to život vlastne je, kde vo vesmíre by sa mohol nachádzať …
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?
Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Zem je, ešte stále, super miesto pre život; široko-ďaleko jediná planéta, kde dostanete dobrú kávu. Len sa pozrite na zbytok slnečnej sústavy, keď rozmýšľame, ktorá …
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda …
