O vesmíre, prírode a vôbec
Vesmír
Vesmír je jeden problém – je veľký. Cesta do inej galaxie môže trvať tisíce, ak nie milióny, rokov. Fyzici dlho rozmýšľajú, či by nemohla existovať červia diera, skratka spájajúca dva vzdialené body. Ako by sa červiou dierou cestovalo? Čo treba na jej výrobu? A môže vôbec existovať? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Zem je, ešte stále, super miesto pre život; široko-ďaleko jediná planéta, kde dostanete dobrú kávu. Len sa pozrite na zbytok slnečnej sústavy, keď rozmýšľame, ktorá …
Na počiatku bolo svetlo, malo to však háčik. Okrem svetla bolo totiž aj veľa hmoty, ktoré svetlu bránili v pohybe. Vesmír tesne po jeho vzniku, teda …
Čo je to Medzinárodná vesmírna stanica, kde sa nachádza a na čo vlastne slúži? Komu patrí, kto sa na nej býva a ako sa z nej chodí na prechádzky? Ako vyzerá typické ráno astronauta, ako sa sprchuje a z čoho si varí kávu? O všetkých týchto otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Občas fyzikov niečo prekvapí. Niekedy sú zaskočení natoľko, že svoje prekvapenie odzrkadlia v názve objaveného objektu. Presne to sa stalo pri Oh-My-God častici. Čo je to kozmické žiarenie, aký má na nás vplyv a čo bola legendárna OMG častica, o tom všetkom diskutuje Jozef so Samuelom.
Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.
V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.
Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.
Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.
O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.
