O vesmíre, prírode a vôbec
Zákony platia pre všetkých, minimálne tie štatistické. Okrem iného nám poodhaľujú rôznorodé štruktúry, napríklad jazyka. Aké časté sú najčastejšie slová v jazyku? Koľko majú letiská typicky spojov? A ako to spolu súvisí? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Matematika sa mnohým ľuďom bridí, no platí to prevažne o ľuďoch, ktorí matematike až tak nerozumejú. Pre matematikov sú teórie a rovnice nielen zaujímavé, ale aj elegantné či dokonca krásne. A jedna z nich je najkrajšia. Ktorá to je? Z čoho sa skladá? A čím si zaslúžila toto označenie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Že špióni dokážu zmeniť smerovanie vojny, to už vieme. Ako to však dokážu matematici? Ako máme rozmýšľať o veciach o ktorých máme neúplné informácie? V čom je ťažké testovať svoj svetonázor? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Stretnú sa, na dvoch festivaloch po sebe, dvaja matfyzáci. A síce sa bežne rozprávajú o úplne normálnych témach, teraz majú niečo zvláštne a aktuálne – škálovanie festivalov.
Pred pár dňami bolo udelené najprestížnejšie matematické ocenenie, Fieldsova medaila. Presnejšie povedané, boli udelené štyri medaily, a to matematikom Hugovi Duminil-Copinovi, Juneovi Huhovi, Jamesovi Maynardovi a Maryne Viazovskej.
Tohtoročná Abelova cena, jedno z najvyšších ocenení v matematike, bola udelená americkému matematikovi Dennisovi Parnellovi Sullivanovi, za jeho „prelomové prínosy do topológie v jej najširšom zmysle slova a konkrétne do jej algebraických, geometrických a dynamických aspektov“.
Jeden z najväčších otáznikov našich životov je, že ako dlho budeme žiť. Tomu prispôsobujeme mnohé investície do budúcnosti, či už vo forme financií, vzdelania či budovania zázemia. Na druhú stranu často počúvame o očakávanej dĺžke života a o tom, ako sa má najbližšie roky či dokonca desaťročia táto hodnota zvyšovať.
Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie.
Máloktorý matematický objekt je tak priamočiaro estetický, ako fraktály. Opakujúce sa hypnotické štruktúry, ktorých odrazy vnímame aj v prírode okolo nás. Čo je to vlastne fraktál? Ako súvisí brokolica s myslením? Koľko rozmerov má pobrežie Veľkej Británie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Niektoré hry sú zaujímavé, aj keď nemajú hráčov – dokážu sa hrať samé. Jedna taká sa zrodila v hlave matematika Johna Conwaya a prekonala všetky očakávania. Ako môže jednoduchosť viesť k zložitosti? Môže život existovať na štvorčekovom papieri? A čo nás učí o živote skutočnom?
