Po stopách kvantového priestoru
Relatívne skoro po objave kvantovej mechaniky sa premýšľalo, na čo všetko by sa jej pravidlá mali vzťahovať. Mal by sa ňou okrem hmoty a polí …
O vesmíre, prírode a vôbec
Relatívne skoro po objave kvantovej mechaniky sa premýšľalo, na čo všetko by sa jej pravidlá mali vzťahovať. Mal by sa ňou okrem hmoty a polí …
Súčasťou fyziky je kvantová fyzika, z nej vyplýva chémia a znej biológia. Odborníci však majú podozrenie, že v tomto vzťahu je skratka a niektoré biologické systémy využívajú kvantovú podstatu sveta priamo. Prečo je fotosyntéza tak účinná? Ako funguje čuch? A ako vtáky vidia magnetické polia? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Áno, viem. Kníh o kvantovej fyzike tu už zopár bolo. No ide o jednu z najfascinujúcejších teórií, ktorú sme kedy objavili – a stála objavujeme. Stále premýšľame a diskutujeme, ako túto teóriu správne uchopiť a interpretovať. Knihy o kvantovej fyzike tak ešte budú pribúdať a nie je to na škodu.
Einstein sa mýlil! Takýto nadpis možno pritiahne pozornosť čitateľov, no nie je pravdivý. Einsteinova teória veľmi presne opisuje správanie na rôznych škálach – od asteroidov, cez hviezdy až po celý vesmír.
Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.
Máločo sa dá tak ťažko definovať, ako nič. Definície sa rôznia, je to prázdny priestor? Vákuum? Každý pohľad je užitočný inokedy. Kto vyrobil prvé poriadne vákuum? Čo sa v ňom deje? A aké sily existujú práve vďaka nemu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
„Čože? Ďalšia kniha o kvantovej fyzike? To snáď nemyslia vážne. Ale tak má to pekný obal, dám tomu šancu.“
Čas je jedna z najzaujímavejších … entít (?) vo fyzike. Povedať, že každý s ním máme každodennú skúsenosť mu nerobí česť. Čas definuje, nielen, čo je to každodennosť, ale aj čo je skúsenosť. Bez času si nevieme predstaviť nič.
Existuje niekoľko poučiek, ako napísať úspešnú popularizačno-vedecké knihu. Scott Aaronson odignoroval snáď všetky a výsledok je fenomenálny.
Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.