Náhodnosť plodí náhodnosť
Jedným z menej známych výsledkov Johna Conwaya je výsledok, ktorý hovorí, že ak majú ľudia slobodnú vôľu, tak majú aj elektróny slobodnú vôľu, výsledok sa preto volá Free Will Theorem. Čo ale vlastne hovorí?
O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Jedným z menej známych výsledkov Johna Conwaya je výsledok, ktorý hovorí, že ak majú ľudia slobodnú vôľu, tak majú aj elektróny slobodnú vôľu, výsledok sa preto volá Free Will Theorem. Čo ale vlastne hovorí?
V sobotu nás opustil významný anglický matematik John Horton Conway. Vo veku 82 rokov zomrel v New Jersey na následky COVID-19. Pre svet matematiky i vedy všeobecne je to veľká strata. Conway stál hneď za niekoľkými veľkými matematickými objavmi a bol tiež inšpiráciou pre mnohých ďalších matematikov. Stojí za to si pripomenúť aspoň niektoré z jeho objavov.
Podobne ako mnohí z nás, aj Newton bol kvôli epidémii v karanténe. Na rozdiel od nás však spravil štyri veľké objavili, ktoré vyvolali revolúciu vo fyzike, matematike a vede ako takej. Aké objavy to boli a čo pre nás znamenajú? O tom diskutujú Jozef a Samuel.
Cestovať vo vesmíre je ťažké – nemáte kde dočerpať palivo. Existuje však legendárny manéver, ktorý vás urýchli prakticky zadarmo. O čom je gravitačný prak a kde všade sa využil diskutuje Jozef a Samuel.
Dlho boli považované za úplný nezmysel, ba až za výmysel alebo legendu námorníkov. Vysoké, pokojne aj 20-metrové vlny, ktoré prevracali veľké lode. Až kým sa prvú z nich nepodarilo zachytiť vedeckými meracími prístrojmi. Ako takéto vlny vznikajú, s akými kurióznymi prípadmi sa spájajú a do akej miery ich vieme predvídať – o tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Keď spomeniete fyzikovi valentínsky incident, znervóznie. Chcel by sa tváriť, že sa nikdy nestal, no stále mu vŕta niekde vzadu v hlave. Týka sa totiž magnetických monopólov, bájnych fyzikálnych častíc. O tom, či sa ich poradilo objaviť práve na sv. Valentína alebo šlo len o chybu, ktorá sa už nikdy nezopakuje, diskutuje Jozef a Samuel.
Táto tisícročná časová škála sa v priebehu dejín odzrkadľovala v rôznom prístupe k pomenúvaniu prvkov, z ktorých niektoré ukrývajú aj kuriózne historické príbehy.
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?