Vedátorský podcast 16: Gravitačný prak
Cestovať vo vesmíre je ťažké – nemáte kde dočerpať palivo. Existuje však legendárny manéver, ktorý vás urýchli prakticky zadarmo. O čom je gravitačný prak a kde všade sa využil diskutuje Jozef a Samuel.
Značka: Fyzika
Fyzika
Vedátorský podcast 15: Túlavé vlny
Dlho boli považované za úplný nezmysel, ba až za výmysel alebo legendu námorníkov. Vysoké, pokojne aj 20-metrové vlny, ktoré prevracali veľké lode. Až kým sa prvú z nich nepodarilo zachytiť vedeckými meracími prístrojmi. Ako takéto vlny vznikajú, s akými kurióznymi prípadmi sa spájajú a do akej miery ich vieme predvídať – o tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Vedátorský podcast 14: Vesmírny šum
V roku 1964 chceli Penzias a Wilson testovať rádiovú komunikáciu. Namiesto toho však – tak trochu omylom – spravili jeden z najväčších fyzikálnych objavov. O svetle, ktoré vzniklo tesne po Veľkom tresku a po vesmíre blúdi dodnes, diskutuje Jozef a Samuel.
Vedátorský podcast 13: Slnko, seno a pár faktov
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Vedátorský podcast 11: Valentínsky monopól
Keď spomeniete fyzikovi valentínsky incident, znervóznie. Chcel by sa tváriť, že sa nikdy nestal, no stále mu vŕta niekde vzadu v hlave. Týka sa totiž magnetických monopólov, bájnych fyzikálnych častíc. O tom, či sa ich poradilo objaviť práve na sv. Valentína alebo šlo len o chybu, ktorá sa už nikdy nezopakuje, diskutuje Jozef a Samuel.
Ytterbium, seaborgium, paládium: Kuriózne príbehy z histórie periodickej tabuľky prvkov
Táto tisícročná časová škála sa v priebehu dejín odzrkadľovala v rôznom prístupe k pomenúvaniu prvkov, z ktorých niektoré ukrývajú aj kuriózne historické príbehy.
Čo vieme o Slnku?
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?
Čo nevieme o Slnku?
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
Aké staré je Slnko?
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Ako funguje Slnko?
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?