Objavili sme život na Venuši?
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Pred 75 rokmi boli vojensky použité jediné dve atómové bomby v histórii ľudstva. Zhodenie bômb na mestá Nagasaki a Hirošima viedlo ku kapitulácii Japonska v Druhej svetovej vojne. Čo týmto udalostiam predchádzalo na politickej a vedeckej scéne? Aký je fyzikálny princíp jadrovej energie a čo spraví s mestom výbuch atómovej bomby? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V roku 2002 vyberali čitatelia Physics World najkrajší pokus v histórii fyziky. Víťazom sa stal dvojštrbinový experiment, o ktorom legendárny Richard Feynman povedal, že ukrýva najväčšie tajomstvo kvantovej fyziky. Čo je podstatou tohto pokusu a ako nám jeho výsledky odhalujú záhadné fungovanie nášho sveta? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Pri „padajúcej hviezde“ si mnohí prajú šťastie. Kométy, asteroidy či meteoridy sa síce vedia postarať o krásne divadlo na nočnej oblohe, vedia však aj priniesť obrovské nešťastie. Čo sú vlastne kométy zač a koľko majú chvostov? Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a meteoridom? Čo majú spoločné Perseidy, ktoré spestrujú letnú oblohu s jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.
Pred pár dňami sme písali o novom meraní „zlatého“ rozpadu nabitého kaónu na nabitý pión a neutríno-antineutrínový pár na experimente NA62, ktorého výsledok bol prezentovaný na konferencii ICHEP2020
Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.
V hľadaní mimozemského života sa konečne posúvame mimo Slnečnej sústavy! Koľko planét poznáme za jej hranicami a ako sme ich našli? Ako vlastne vyzerajú, môže na nich existovať život? Ak áno, máme to šancu zistiť? O týchto všetkých otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. …
Dnes prebieha posledný deň prvej časti konferencie ICHEP2020 [1], počas ktorej boli výsledky prezentované paralelne v špecializovaných sekciách (ako sú napríklad neutrína, Higgsov bozón, tmavá hmota, atď). Videá s hodinami prezentácií sú verejne prístupné online na YouTube [2]. Od pondelka začne druhá časť konferencie s plenárnymi prednáškami, ktoré zhrnú hlavné výsledky a súčasný stav časticovej fyziky.