O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Pred pár dňami sme písali o novom meraní „zlatého“ rozpadu nabitého kaónu na nabitý pión a neutríno-antineutrínový pár na experimente NA62, ktorého výsledok bol prezentovaný na konferencii ICHEP2020
Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.
V hľadaní mimozemského života sa konečne posúvame mimo Slnečnej sústavy! Koľko planét poznáme za jej hranicami a ako sme ich našli? Ako vlastne vyzerajú, môže na nich existovať život? Ak áno, máme to šancu zistiť? O týchto všetkých otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. …
Dnes prebieha posledný deň prvej časti konferencie ICHEP2020 [1], počas ktorej boli výsledky prezentované paralelne v špecializovaných sekciách (ako sú napríklad neutrína, Higgsov bozón, tmavá hmota, atď). Videá s hodinami prezentácií sú verejne prístupné online na YouTube [2]. Od pondelka začne druhá časť konferencie s plenárnymi prednáškami, ktoré zhrnú hlavné výsledky a súčasný stav časticovej fyziky.
Veľmi zaujímavé výsledky prezentované počas druhého dňa konferencie ICHEP2020 [0] pochádzajú z experimentov ATLAS a CMS. Sú to dva najväčšie experimenty na urýchľovači LHC v CERN-e, ktoré už tradične súperia o prvenstvo pri prinášaní nových výsledkov. Ich najväčším objavom je nepochybne Higgsov bozón z roku 2012.
Prvý deň najväčšej konferencie časticovej fyziky ICHEP2020 [0] je za nami. Videli sme viacero zaujímavých prezentácií, nadšenci si môžu prezrieť slides [1], videá budú čoskoro zverejnené na YouTube. Pre mňa sú vrcholom dňa nové výsledky z experimentu NA62 v CERN-e [2][3], keďže som sa na nich ako člen NA62 podieľal.
V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?
Neutrína sú snáď najzaujímavejšie častice, ktoré poznáme. Prvá vec, ktorú sme o nich vedeli bola, že sú prakticky neviditeľné, dnes ich však zachytávame pomocou miliónov ton ľadu. Čo nám vedia tieto častice povedať o fungovaní hviezd a supernov? Ako nám poodhaľujú, čo sa dialo na počiatku vesmíru? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?
