24. apríla 2024

Pocit tepla a chladu

Ako fyzik teplote rozumiem. Počas štúdia sa človek stretne s niekoľkými definíciami, jedna z nich je pomerne priamočiara. Teplota je miera mikroskopického pohybu častíc. V horúcej látke sa atómy hmýria a kmitajú rýchlo, v studenej pomaly. Ako človek zas poznám pocity teploty a chladu. Ako spolu súvisia?

Fyzika kŕdľa vtákov

Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?

Zvláštne časy

Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.

Vedátorský podcast 39 – Atómové bomby

Pred 75 rokmi boli vojensky použité jediné dve atómové bomby v histórii ľudstva. Zhodenie bômb na mestá Nagasaki a Hirošima viedlo ku kapitulácii Japonska v Druhej svetovej vojne. Čo týmto udalostiam predchádzalo na politickej a vedeckej scéne? Aký je fyzikálny princíp jadrovej energie a čo spraví s mestom výbuch atómovej bomby? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 38 – Najkrajší experiment

V roku 2002 vyberali čitatelia Physics World najkrajší pokus v histórii fyziky. Víťazom sa stal dvojštrbinový experiment, o ktorom legendárny Richard Feynman povedal, že ukrýva najväčšie tajomstvo kvantovej fyziky. Čo je podstatou tohto pokusu a ako nám jeho výsledky odhalujú záhadné fungovanie nášho sveta? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 37 – Kométy, asteroidy, meteoridy a bolidy

Pri „padajúcej hviezde“ si mnohí prajú šťastie. Kométy, asteroidy či meteoridy sa síce vedia postarať o krásne divadlo na nočnej oblohe, vedia však aj priniesť obrovské nešťastie. Čo sú vlastne kométy zač a koľko majú chvostov? Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a meteoridom? Čo majú spoločné Perseidy, ktoré spestrujú letnú oblohu s jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Dva záblesky

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.