O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Fyzika plávania a potápania bola jednou z prvých oblastí vedeckého výskumu, ktorá bola stavaná na pevných základoch. V akom najmenšom množstve vody dokáže plávať ropný tanker? Prečo hlbokomorské ryby neprasknú? Čo má kačka spoločné s ponorkou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Počúvate tento podcast v aute či MHD? Nemuselo by, ak by existoval teleport a nikto by nikam nepotreboval cestovať. Je teleport reálny alebo sa prieči fyzikálnym zákonom? Ako by sa cez neho dalo testovať? Bolo by to bezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Entropia je centrálnym pojmom vo fyzike. James Maxwell, jeden z najväčších fyzikov, o nej trochu zapochyboval. Vymyslel koncept démona, ktorý by mal jej základnú vlastnosť narušiť. Čo je to Maxwellov démon? Ako súvisí s entropiou? A ako s ňou súvisia pojmy informácia a zložitosť. Má fyzika svoje limity? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
O uhlíku v atmosfére počúvame často. Jeho zlúčeniny fungujú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú postupné ohrievanie. Počúvame o emisiách uhlíka, uhlíkovej stope či absorpcii uhlíka. Koľko však toho uhlíka v atmosfére vlastne je?
Prelom 17. a 18. storočia bol turbulentný pre mnohých Francúzov, špeciálne však aj pre Josepha Fouriera. Ako sa stať zo siroty barónom a guvernérom? Ako funguje fyzika tepla? A kedy bol prvýkrát odhalený skleníkový efekt? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Svetové veľmoci, tajné akcie a sabotáž jadrového programu. Toto nie je obsah špionážneho filmu, ale základ reálne príbehu, ktorá sa nedávno naozaj udial. Aké krajiny do neho boli zapojená? Ako sa tajne vyrába jadrová zbraň? A aká fyzika je na pozadí aktuálnej geopolitiky? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.
Čoskoro bude otvorený Vedastore! Skryť
