O vesmíre, prírode a vôbec
Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?
V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.
Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?
Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi. Pre …
Každý rok zomrie celosvetovo na samovraždu približne 800 000 tisíc ľudí. Hlavným faktorom často býva depresia. Predpokladá sa, že klinickou depresiou trpí takmer 300 miliónov ľudí. Tieto závratné čísla odzrkadľujú jeden nemilý fakt, veda je na poli neuropsychiatrických porúch, napriek intenzívnej snahe, stále v plienkach.
S lúpežnými pirátmi si spájame tri stereotypy: papagáj na pleci, drevená noha a páska cez oko. Bežné vysvetlenie je také, že pásku majú na to, aby prekryla vypichnuté oko. Piráti majú na odseknutú jednu nohu a vypichnuté jedno oko veľkú smolu, no nie? Čiastočne sú naše predstavy skreslené modernými filmami, dobové maľby pirátov ukazujú, že priemerný počet ich nôh mal bližšie k číslu dva než k jedna. Pásky cez okolo však nezobrazujú len pri pirátoch, ale aj pri bežných námorníkoch. Nie úplne nová teória hovorí, že piráti nemajú pásku na oku kvôli zraneniu, ale z úplne iného bodu.
Predvídanie budúcnosti bolo oddávna súčasťou ľudového folklóru. Z čiar na ruke, či čajových lístkov sa zisťovalo, čo to o zdraví, aj budúcnosti. Úspešnosť však bola otázna. Z mnohých vecí, ktoré sme považovali za mágiu sa vďaka vede stala realita. Nejde o žiadne šarlatánstvo ani veštenie. Budúcnosť zdravia vieme predpovedať. Akurát namiesto čiar na ruke používame sliny a následnú DNA analýzu.
Prvá analýza ľudskej DNA bol proces, ktorý trval roky a stál asi miliardu dolárov. Dnes tento proces trvá – aj s poslaním poštou – len niekoľko týždňov a stojí zlomok ceny, len niekoľko stoviek eur. DNA v sebe ukrýva cenné informácie, napríklad zdravotné riziká, ktoré nás môžu ohroziť, ale aj výživové či pohybové predispozície. Medicína tak vstupuje do novej éry, v ktorej sa dá k potrebám pacienta pristupovať tak individuálne, ako nikdy v histórii. Čo sa zo svojej DNA môžeme o sebe dozvedieť? Ako sa zo slín stane analýza s odporúčaniami a varovaniami? A ako nám tieto informácie môžu zlepšiť život? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel s Michaelou Šiškovou, spoluzakladateľkou spoločnosti DNA ERA, ktorá takéto DNA analýzy poskytuje na Slovensku.
