Tesnotka?
Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?
O vesmíre, prírode a vôbec
Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?
Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom.
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
Predstavte si, že sa blížite k budove, idete na koncert. Trochu meškáte a koncert už začal. Z diaľky najprv nepočujete nič, no potom začujete dunenie basy a bicích. …
Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: „Jééj, aká jásná hviezda!“ je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samé osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem (ehm), Mars, Jupiter a Saturn. Sú však planéty, ktoré len-tak neuvidíte.
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Michalom Zajačkom. Ako vieme, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera? Aká je veľká? Máme sa jej báť? Aký ma vplyv na svoje okolie? O tom všetko diskutuje Michal, Norbi a Samuel.
Neil deGrasse Tyson je rocková hviezda v popularizovaní astrofyziky. Pred niekoľkými rokmi napísal knihu, ktorej názov sľuboval stručný a jednoduchý prehľad nášho poznania vesmíru. Názov neklame, ako audiokniha vám to pri dodržiavaní dopravných predpisov sotva vydrží na piatkovú jazdu z Bratislavy do Rožňavy.
Keď sa človek dozvie, aké detaily vieme o Slnku, je právom uchvátený. Vieme jeho objem, hmotnosť, teplotu či chemické zloženie. Slnko je pod vedeckým drobnohľadom už dlho – na dôkaz stačí pripomenúť, že chemický prvom hélium sme najprv objavili na Slnku, až potom na Zemi.
Avi Loeb je zaujímavý úkaz. Často nahlas hovorí o hľadaní mimozemského života, premýšľa o mimozemských civilizáciách a možnostiach, ako ich objaviť. To by ešte nebolo také zvláštne, takých ľudí je veľa. Avi Loeb je ale k tomu špičkový astrofyzik a kozmológ, za vyše 30-ročnú kariéru spoluautoroval stovky vedeckých prác (za tento rok ich pribudlo takmer 20). Okrem toho sedí v mnohých radách a predsedá rôznym projektom či inštitúciám. Jednoducho ťažká váha. Ľudia ho počúvajú aj keď rozpráva veci, ktoré sú v komunite považované za kontroverzné. Ako napríklad jeho teória o Oumuamua.