Vedátorský podcast 145 – Existuje tmavá hmota?
O tmavej hmote bežne rozmýšľame ako o súčasti nášho vesmíru. Zatiaľ však ide len o hypotézu, keďže sa nám ju priamo nikdy nepodarilo pozorovať. Aké …
O vesmíre, prírode a vôbec
O tmavej hmote bežne rozmýšľame ako o súčasti nášho vesmíru. Zatiaľ však ide len o hypotézu, keďže sa nám ju priamo nikdy nepodarilo pozorovať. Aké …
Bežne hovoríme o tom, ako sme veľkosť vesmíru pochopili vďaka práci Einsteina či Hubbla, no v skutočnosti výraznou mierou prispelo aj mnoho ďalších ľudí. Kto bola Henrietta Swan Leavitt? Ako spravila svoj hviezdny objav? A čo nás naučil o vesmíre? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Súťaž o najkrajší záber z vesmíru by nemala jasného víťaza. Pre niekoho sú to malebné hmloviny, pre iného detaily planét či Slnka. Ak by bola súťaž o fotku, ktorá najhlbšie zmenila naše predstavy o vesmíre, asi by sme ani nemuseli súťažiť.
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento …
Väčšina bodiek na oblohe sú hviezdy. Niektoré sú planéty a keď sa na ne pozriete ďalekohľadom, môžete uvidieť bohatý svet plný štruktúr – ako napríklad pásy na Jupiteri. Dajú sa však teleskopom pozorovať kontinenty na exoplanétach? Ako nám k tomu môže pomôcť Slnko? A aký má k tomu plán NASA? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Jednou z prvých predpovedí Einsteinovej teórie gravitácie je ohyb lúčov svetla hmotnými telesami. Aj Einsteinovi však chvíľu trvalo, kým si uvedomil praktické dôsledky svojho objavu – existenciu gravitačných šošoviek. Čo vďaka ním môžeme vidieť? Za akých podmienok vzniknú? A uvidíme vďaka nim pobrežia na exoplanétach? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Zem obletel kilometrový asteroid, v najbližšom bode bol vzdialený 1.93 milióny kilometrov. Čo si o tom máme myslieť?
Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom.
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.