O vesmíre, prírode a vôbec
Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.
Desiatnik (Specialist) John W. Bennett nemal 18.5.1968 dobrý deň. Slúžil vo Vietname v prieskumnej jednotke ako zdravotník. Zrovna hliadkoval, keď sa ozvala rana a Bennett sa zrútil k zemi. Nezložil ho sniper, ani delostrelecký prepad. Udrel do neho blesk.
Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.
Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.
Hľadanie mimozemského života je téma, ktorá sa nedá vtesnať do jedného podcastu – preto sme sa jej rozhodli venovať pravidelnú sériu. Prvý diel sa nemôže …
Niektoré veci sú taká hlúposť, že až zostáva rozum stáť. Prečítate si nadpis, preletíte článok a párkrát naprázdno zažmurkáte. Sem-tak niekde rozprávam o šarlatánoch a podvodníkoch, ktorí sa zmesou nezrozumiteľného žargónu snažia zmiasť ľudí a zarobiť na ich strachu.
Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.
„No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, nastane panika, nastane hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme s tým niečo spraviť?“
Teória strún je jedna z najznámejších myšlienok vo fyzike, na ktorých sa aktuálne pracuje. Čo sú to vlastne tie struny a aký majú súvis so svetom okolo nás? V čom sú superstruny lepšie ako obyčajné struny a koľkorozmerný vesmír potrebujú k svojej existencii? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.
