O vesmíre, prírode a vôbec
Newton naštartoval modernú fyziku svojim zákonom sily. Ten hovorí, že zrýchlenie telesa je úmerné súčtu síl, ktoré na neho pôsobia. Ak poznáte všetky sily, viete spočítať ako bude teleso zrýchľovať a teda ako sa bude meniť jeho rýchlosť a poloha. Hodíte kameň z veže a ak správne započítate gravitačnú a odporovú silu, viete vyrátať, kde dopadne.
O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.
Séria o fotkách z Hubblovho teleskopu by nebola úplná bez aspoň jedného záberu zo Slnečnej sústavy. Nevedel som sa rozhodnúť, ktorú fotku použiť – či famózny záber Saturnu alebo jednu zo starších fotiek Jupiteru. Problém sa však vyriešil sám. Pred týždňom Hubble ukázal, že naozaj ešte nepatrí do šrotu a spravil unikátny záber, ktorý sa určite zapíše do histórie. Zaznamenal rozpad kométy.
Znamienko krásy nie je meno ani jedného z objektov na zábere. Jeden sa volá NGC 4526 a druhý sa volá SN 1994D, preto som to chcel trochu obzvášniť.
Nazvať niečo objekt nie je veľmi lichotivé. Keď však Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil o čo ide. Prvé typy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že on videl objekt v horšom rozlíšení, než je na obrázku), dve galaxie, ktoré sú od seba vzdialené, len sú vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. …
V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného …
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.
