O vesmíre, prírode a vôbec
Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.
Asi ste videli na internete videá radostných ľudí, ktorí dostali nové okuliare a prvýkrát rozoznali farby. Radostný smiech a slzičky šťastia vám možno prerušila myšlienka: môžu vôbec okuliare pomôcť s farbosleposťou? Čo je to farba podľa fyziky, ako tieto okuliare fungujú a komu môžu pomôcť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
Školiteľom mojej bakalárskej práce bol Martin Mojžiš, úlohou bolo zanalyzovať pohyb motorky, špeciálne, prečo sa pri štarte zdvíha predná koleso. Musel som si doštudovať špecifiká fyziky trenia, naučiť sa pracovať so softvérom na riešenie rovníc a naučiť sa hľadať chyby a slabé miesta vo svojej vlastnej práci. Výsledkom sme poopravili niektoré tvrdenia publikované v Európskom fyzikálnom časopise.
Čo je to Medzinárodná vesmírna stanica, kde sa nachádza a na čo vlastne slúži? Komu patrí, kto sa na nej býva a ako sa z nej chodí na prechádzky? Ako vyzerá typické ráno astronauta, ako sa sprchuje a z čoho si varí kávu? O všetkých týchto otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Pripravil som si pre vás horoskop: „Čaká vás náročný deň, ale pohotovo zareagujete na novú možnosť. Buďte otvorení komunikácii, môžete sa tešiť na milé prekvapenie. Nerobte si ťažkú hlavu so vzťahmi, ide len o dočasnú zmenu.“ Ak si vravíte, že: „Hmm, to celkom sedí!“ tak ide o ukážku Barnumovho efektu, pri ktorom ľudia prehnane hodnotia presnosť popisu, ktorý im vraj bol šitý na mieru. „To na mňa celkom sedí!“ je základom fungovania astrológie, veštenia, čítania aury či horoskopov.
Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.
Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.
Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.
