26. apríla 2024

Vedátorský podcast 29 – Teória hier

Matematika má mnohé hravé zákutia, najlepším príkladom je teória hier. Čo je to väzňova dilema a ako ju vyriešiť? Ako férovo nakrájať koláč a ako rozdeliť poklad medzi pirátov. Čo majú spoločné frajeri na autách a vtáky bojujúce o zrno? O teórii hier a jej súvise s biológiou diskutuje Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 28 – Oh-My-God častica

Občas fyzikov niečo prekvapí. Niekedy sú zaskočení natoľko, že svoje prekvapenie odzrkadlia v názve objaveného objektu. Presne to sa stalo pri Oh-My-God častici. Čo je to kozmické žiarenie, aký má na nás vplyv a čo bola legendárna OMG častica, o tom všetkom diskutuje Jozef so Samuelom.

Ako sa hádať trochu menej

Existuje taká zvláštna veta. Nerobím si presné štatistiky, ale mám pocit, že je nepravdivá takmer vždy, keď ju niekto použije. Znie takto: „Všetci sú rovnakí.“ Nezávisí od kontextu, či už ide o náboženstvo, vzdelanie, profesiu či rodové vlastnosti. Asi vždy ide o preháňanie.

Slepé uličky vedy: planéta Vulkán

Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.

Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov

Píše sa rok 1846 a na pôrodnícka časť Viedenskej všeobecnej nemocnice riešia takúto záhadu. Mali dve oddelenia, na prvom sa vzdelávali medici, na druhom pôsobili pôrodné asistentky. A aj napriek tomu, že študenti boli pod dohľadom expertov a pôrody prebiehali normálne, zomrela jedna z deviatich žien, ktorá na tomto oddelení porodila.

Chémia v počítači

Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.

Prečo strácame hviezdy?

Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.