Záchranná otázka
Poslednú dobu sa možno mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu … no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?
O vesmíre, prírode a vôbec
Poslednú dobu sa možno mnohí z vás neúspešne pokúšali o niečom presvedčiť niekoho zo svojho okolia. Mali ste argumenty, boli ste slušní a trpezliví, počúvali ste druhú stranu … no aj tak nič. Existuje ešte niečo, čo môžete skúsiť?
Občas mi vykĺzne toto slovo a takmer vždy ma niekto upozorní, že nedáva zmysel. „Optimálne“ predsa znamená najlepšie, nemôžem teda robiť superlatív zo superlatívu. Dovolím si však tvrdiť, že by šlo o premárnenú príležitosť.
Teoretická fyzika sa dostala na zaujímavé miesto. Máme dve teórie, s ktorými vieme opísať správanie prírody s presnosťou na šialene veľa desatinných miest. Vieme, že tieto teórie nepasujú dokopy. No zároveň vieme, že ich nesúlad sa prejaví až pri energiách tak vysokých, že časticové urýchľovače absolútne nemajú šancu na ich dosiahnutie.
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte … keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Silnou stránkou ľudstva je schopnosť komunikovať. Niekedy však chceme komunikovať nezrozumiteľne pre všetkých, okrem jedného príjemcu. Inými slovami, chceme šifrovať. Akú šifru používal Cézar? Ako šifrovala talianska mafia? A aká šifra je z pohľadu matematiky dokonalá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Pred pár mesiacmi sme písali o družici GRBAlpha. Ide o kocku s objemom jeden liter, ktorá okrem štandardného vybavenia obsahuje detektor gama zábleskov. Gama záblesky sú najenergickejšie fotóny, ktoré k nám prichádzajú z celého vesmíru, bežne ide o rekordérov, ktorí nám odhaľujú povahu najtajuplnejších objektov vo vesmíre.
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom o vývoji družice GRBAlpha. Ako vznikol nápad postaviť malý satelit? Čo dokáže po vedeckej stránke? A ako sa z nápadu stala realita? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel.
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Naši poslucháči sú – našťastie – veľmi zvedaví a posielajú nám rôzne otázky o živote, vesmíre a vôbec. Pomáha nám mrkva vidieť v tme? Máme slobodnú vôľu? Kam zmizne svetlo, keď sfúkneme sviečku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Existuje niekoľko poučiek, ako napísať úspešnú popularizačno-vedecké knihu. Scott Aaronson odignoroval snáď všetky a výsledok je fenomenálny.