29. marca 2024

Žijem vedu špeciál 3 – Michal Mokrý

Michal Mokrý je slovenský vedec, ktorý pôsobí v Holandsku. Pôvodne vyštudoval medicínu v Košiciach, ale už počas štúdia sa rozhodol venovať hlavne vede. Nestačí mu jedna vedecká oblasť, venuje sa rovno dvom: gastrointestinálnemu aj kardiovaskulárnemu systému. Okrem toho, že sa dozviete, ako vyzerá jeho výskumná práca, nám Michal priblížil aj svoj pohlaď na slovenskú vedu.

Hoax o hoaxe

Európsky parlament schválil zavedenie covidových pasov a hneď sa objavili komentáre: „Včera to bol hoax a dnes je to realita!“ Takéto vyjadrenia som posledné dni videl často. Snažia sa vzbudiť dojem, že vlády či médiá pred rokom tvrdili, že nič ako covid pasy nikdy nebude. Alternatívne média však pred tým varovali a hľa, ich varovanie sa naplnilo.

Nástroj lenivého diskutéra

Keď Sovietsky zväz informoval o jadrovej havárii v Černobyle, promptne vyšla aj správa, ktorá pripomenula, že svoje problémy s jadrovou energiou predsa mali aj v Amerike. Asi je jasné, že to v daný moment nikoho nezaujímalo. A rovnako je jasné, prečo aj tak takúto správu vydali – aby odviedli pozornosť od problému, ktorý sa im vymkol spod kontroly a ktorý sa snažili v očiach verejnosti relativizovať.

Zázračný obväz

Možno ste už v súvislosti s prvou pomocou počuli výraz „izraelák“ alebo „izraelský obväz“. Nie je ťažké uhádnuť, že názov pochádza z krajiny pôvodu tohto zázraku. Za jeho vznikom stojí pán Bernard Bar-Natan. V roku 1984 slúžil v IDF (Israel Defense Forces), kde sa bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností prihlásil na kurz pre zdravotníkov.

Ako sa láme svetlo?

Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.

Vedátorský podcast 79 – Teleport

Počúvate tento podcast v aute či MHD? Nemuselo by, ak by existoval teleport a nikto by nikam nepotreboval cestovať. Je teleport reálny alebo sa prieči fyzikálnym zákonom? Ako by sa cez neho dalo testovať? Bolo by to bezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Ako orgány vedia, aké veľké majú byť?

Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?