O vesmíre, prírode a vôbec
O 17. storočí mám mylné predstavy. Kvôli nim ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že Isaac Newton chodieval ako divák na tenisové zápasy. Jednoducho mi to nepasuje dokopy. To ale nie je dôležité. Dôležité je, čo si na jednom takom zápase uvedomil.
Fyzika plávania a potápania bola jednou z prvých oblastí vedeckého výskumu, ktorá bola stavaná na pevných základoch. V akom najmenšom množstve vody dokáže plávať ropný tanker? Prečo hlbokomorské ryby neprasknú? Čo má kačka spoločné s ponorkou? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Jedným z pozitív aktuálnej koronasituácie je, že máme možnosť prevetrať svoje štatistické schopnosti. Používame matematiku tak, aby nám situáciu objasnila, alebo sa nás ňou niekto snaží manipulovať? Zachytil som tri prípady nesprávneho použitia matematiky a štatistických analýz. Ich vysvetlenie by mohlo byť poučné.
Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.
Prečo je sklo priehľadné? Ako rýchlo letíme galaxiou? A prečo vidíme chrústy len raz za čas? Takéto a mnohé ďalšie otázky ste sa opýtali Jozefa a Samuela – ich odpovede si môžete vypočuť v novej epizóde Vedátorského podcastu.
„V človeku je jeden klinec železa.“ Takúto skvelú vetu som nedávno čítal v jednej knihe. Neviem, čo s touto informáciou spravíte, no myslím, že si ju budete pamätať dlho.
Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.
Mnohé vojenské historky znejú ako výmysel a legendy. Niektoré z nich sú však skutočné a majú svoje vedecké vysvetlenie. Prečo niektorým vojakom v noci svietili rany? Zhoršujú prilby poranenia hlavy? A prečo už nepíšu astronauti voskovkami? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Thibir.
Lisa Feldman Barrett je jednou z najvýznamnejších vedkýň v oblasti mozgu a mysle, jej vyše 160 odborných prác bolo citovaných 66 000 krát. To len aby sme si hneď v úvode vyjasnili, že ide o vedkyňu najvyššej triedy.
Michal Mokrý je slovenský vedec, ktorý pôsobí v Holandsku. Pôvodne vyštudoval medicínu v Košiciach, ale už počas štúdia sa rozhodol venovať hlavne vede. Nestačí mu jedna vedecká oblasť, venuje sa rovno dvom: gastrointestinálnemu aj kardiovaskulárnemu systému. Okrem toho, že sa dozviete, ako vyzerá jeho výskumná práca, nám Michal priblížil aj svoj pohlaď na slovenskú vedu.
