Nobelove ceny za vedecké odbory boli rozdané. Ak ste to náhodou nezachytili, dva góly strelila AI a jeden mikroRNA.
Victor Ambros a Gary Ruvkun získali Nobelovu cenu za chémiu „za objavenie mikroRNA a jej úlohy v post-transkripčnej regulácii génov“. Toto je bez pochýb nesmierne atraktívna oblasť. Po prvé, kým donedávna väčšina ľudí o existencii RNA sotva tušila, dnes má na ňu takmer každý názor. Druhú polovicu predošlého storočia sme strávili zisťovaním, čo je v DNA zapísané. Myslím, že veľkú časť tohto storočia budeme tráviť zisťovaním, čo určuje, čo sa z DNA aj reálne prepíše a čo nie. DNA je obrovská kuchárska kniha, a neviem ako vy, ale ja si na raňajky nevyberiem vždy všetko, čo je v nej. Ocenený výskum nám pomohol posvietiť si na to, ako bunky z „genetickej knihy“ vyberajú, respektíve čo výber blokuje.
Nobelova cena za fyziku bola prekvapením asi pre každého. Ja som tipoval niekoho z EHT, ktorí odfotili supermasívnu čiernu dieru. Sú známe fyzikálne výsledky, ktoré stále neboli ocenené. Napríklad 92-ročný Yakir Aharonov trpezlivo čaká na cenu za navrhnutie fundamentálneho kvantového javu, ktorý opísal v roku 1959. Ešte si bude musieť počkať. Tento rok cenu získali John J. Hopfield a Geoffrey E. Hinton „za základné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami“. AI je rozhodne významné, je to však fyzika? Ako zhrnul [Lukáš]: „Fyzici teraz vedia, ako sa cítia chemici, keď cenu dostane niekto z biológie.“
Do chémie sa veľmi nerozumiem, ale jeden tip sa opakoval často – a znel rozumne dokonca aj mne. AlphaFold je aplikácia umelej inteligencie, ktorá určuje, ako sa poskladajú proteíny. To je bežne veľmi ťažká úloha, ktorá vedie k veľmi užitočnému výsledku. Tvar zloženého proteínu určuje jeho funkciu. Chceme enzým, ktorý rozkladá plast? Nový liek? Deaktivovať vírus? Umelá inteligencia dokáže tvar proteínu určiť za zlomok času a bežne sa používa ako jeden z príkladov, kde je umelá inteligencia nesmierne užitočná a oveľa lepšia, než čo sme dokázali bez nej. To, za čo bola cena udelená, až tak neprekvapilo, možno niekoho prekvapilo, komu bola udelená. Získali ju David Baker „za výpočtový návrh proteínov“ a Demis Hassabis a John M. Jumper „za predpovedanie štruktúry proteínov“.
Každý rok nám cena pripomenie aj svoje nedostatky. Už klasicky sa spomína, že ide o subjektívny výber ocenených oblastí, ktorý sa napríklad snaží reflektovať aktuálne trendy – čo je vlastne pochopiteľné. Väčším problémom je, že ju dostávajú vždy najviac traja ľudia, pričom veda je už oveľa kolektívnejšia a nápady vznikajú v mnohých hlavách naraz. No a ako sa ukazuje, problémom je aj to, že sa stierajú hranice. Zišli by sa ďalšie Nobelove ceny: za informatiku, AI, aplikovanú matematiku. Ja viem, nedá sa, tak to v Nobelovej závete nebolo! Ale však prišiel niekto, buchol s peniazmi po stole a pribudla cena za ekonómiu (vznikla neskôr, ako Aharonov spravil svoj objav). Nemohla by sa OpenAI hecnúť a zasponzorovať dve či tri ďalšie ceny?
Aj napriek istým výčitkám – super, časť sveta sa týždeň znovu rozpráva o vede. AI síce možno taký marketing nepotrebuje, ale je dobré ukázať, aj z čoho táto disciplína vzišla a na čo je dobrá. Takže sa znovu môžeme tešiť, ako netrafíme ceny v roku 2025.
[Samuel]