Vo vesmíre, vysoko nad hlavami, je nič, vákuum. Keď sa niekoho opýtate, čo je za hranicou vesmíru, povie vám, že tiež nič. Tieto dve nič sú rozdielne.
To prvé, nad našimi hlavami, v skutočnosti ani nie je poriadne nič. Vo vesmírnom vákuu sú neustále zatúlané častice, napríklad jadrá vodíka letiace z nejakej hviezdy. Ďalej sú tam neutrína, ťažko lapitelné častice a kopa fotónov, ktoré letia z ďalekých galaxií či ide o pozostatky veľké tresku. Keď toto všetko opatrne zhrniete na lopatku a vyhodíte, stále vám nezostane poriadne nič.
Vákuum je totiž plné kvantových fluktuácií, vznikajúcich a prakticky okamžite zanikajúcich častíc, ktoré vplývajú na zbytok hmoty. Predstavme si, že by sme ich dokázali vypnúť. Bolo by potom takéto nič rovnaké ako nič za hranicou vesmíru? Nie.
Takéto nič v našom vesmíre by bolo ako bankový účet na ktorom nemáte žiadne peniaze. Nič mimo vesmíru je ako nemať žiaden účet. Nielen, že tam nič nie je, ale tam ani nič byť nemôže. Alebo matematicky: dokonalé vákuum v našom priestore je prázdna množina, nič mimo vesmíru nie je žiadna množina.
Nič mimo nášho vesmíru je nenaplniteľné nič, nie sú tam častice a ani kvantové bublotanie a ani nič iné. Nielen, že tam nie je, ale ani tam nemôže byť – účet neexistuje. Naše nič je síce prázdno, ale s potenciálom byť naplnené.
