Každý z nás bol ako dieťa konfrontovaný s niečím neférovým. „Prečo si mám dať tabletku?“ Trpezlivý rodič najprv odpovedá, no potom si len povzdychne: „Lebo som to povedal!“
Niektorým deťom sa tento argument zapáči a tak ho používajú už ako dospelí ľudia – na iných dospelých ľudí: „Prečo je to tak? Lebo som to povedal!“ Prípadne sa utiahnu len k skromnejšej forme: „Je to tak, lebo to tak povedal ten veľký ekonóm.“
Hovoríme tomu ‘argument autoritou’, ide o argumentačný faul, pri ktorom správnosť svojich tvrdení odvolávame nie na fakty a analýzy, ale na vyššiu autoritu.
Pred pár dňami som písal o tom, že laici majú počúvať expertov, lebo bežne ani riadne nedokážu odhadnúť o koľko viac toho experti naozaj vedia. Nedopustil som sa tiež argumentačného faulu, argumentu autoritou?
Myslím si, že nie. Vráťme sa k príkladu s dieťaťom a rodičom. Asi všetci sa zhodneme, že je v poriadku, ak rodič takýmto argumentom prinúti dieťa zjesť antibiotiká, keď ich potrebuje. Je však v poriadku, aby rodič svojmu už dospelému dieťaťu povedal: „S tým človekom sa už nikdy nestretneš. Prečo? Lebo som ti to zakázal!“ Prípadne trochu aktuálnejšia situácia: „Zakazujem ti dať sa zaočkovať!“
Prečo je to v poriadku v prvej situácii, keď sa rodič prihováral malému dieťaťu a nie, keď sa prihovára dospelému človeku? Lebo malé dieťa nedokážeme o správnosti svojich tvrdení presvedčiť argumentami – jednoducho im ešte nedokáže porozumieť. Máloktoré štvorročné dieťa dokáže uznať, že na bakteriálnu infekciu, ktorá mu ničí dolné dýchacie cesty, zaberá práve tento typ antibiotík – tak to predsa ukázali klinické štúdie.
Rovnako je v poriadku, ak sa na svoju autoritu odvolá virológ, ktorý sa snaží diskutujúcemu na internete vysvetliť, že vakcíny nespôsobujú opičie kiahne. Zároveň by si však argument „lebo to hovorím ja“ nedovolil na odbornej konferencii.
Argument autoritou je teda akceptovateľný, no vždy prichádza s obmedzenou platnosťou. Dá sa použiť len v prípade, že druhá strana neovláda základy, teda keď nedá reálne diskutovať na základe faktov a argumentov. „Keď sa doučíš, rád ti to vysvetlím poriadne.“
[Samuel]