Ján Vilček

V súvislosti s udelenými Nobelovými cenami sa oplatí spomenúť ešte jeden zaujímavý príbeh.

Účinné látky liekov bývali typicky malé molekuly (maximálne niekoľko desiatok atómov), ktoré ovplyvňujú priebeh chorôb: zabíjajú baktérie, vírusy alebo rakovinové bunky, (de)aktivujú enzýmy, podporujú produkciu látok, dopĺňajú minerály…

Novšou možnosťou sú veľké molekuly, bielkoviny, ktoré bežne obsahujú stovky až tisíce atómov. Teda podobné molekuly ako ktoré používajú organizmy na väčšinu svojich funkcií. Takéto lieky plnia svoju funkciu presnejšie a účinnejšie.

Jan Vilček sa narodil v Bratislave v roku 1933 do židovskej rodiny. Počas druhej svetovej vojny bol skrytý v katolíckom sirotinci, jeho otec bojoval v SNP. Po vojne študoval na Univerzite Komenského, neskôr pracoval na Virologickom ústave Československej akadémie vied. V roku 1964 emigroval do USA, kde získal pozíciu na New York University School of Medicine.

Venoval sa proteínom, ktoré vytvárajú organizmy v reakcii na infekciu. Najskôr to boli tzv. interferóny a neskôr látka s hrozivo znejúcim názvom, tumor nekrotizujúci faktor (TNF). Ten bol prvýkrát objavený v súvislosti s reakciou imunitného systému na tumory. Neskôr sa zistilo, že zohráva úlohu pri širokej škále zápalových procesov, no meno zostalo. Jeho úlohou je signalizovať bunkám imunitného systému, kde majú zaútočiť (teda identifikuje poškodené a napadnuté bunky).

Pri tzv. autoimunitných ochoreniach útočí imunitný systém na naše zdravé bunky. Typicky v kĺboch (reumatoridná artritída), tráviacom trakte (Crohnova choroba a ulcerózna kolitída) alebo koži (psoriáza). Pri týchto chorobách bola zistená práve nadprodukcia TNF. Ak by sme ho vedeli selektívne odstrániť, zastavili by sme zápal.

To bola téma, ktorou sa Vilček zaoberal koncom osemdesiatych rokov. Výsledkom bol tzv. infliximab, zložitý proteín poskladaný z častí odvodených od myších a ľudských protilátok. Liek Remicade sa stal prvým protizápalovým liekom založeným na viazaní TNF a lekárom poskytol nové možnosti, ako so zákernými chorobami bojovať.

Greg Winter, jeden z tohtoročných laureátov Nobelových cien, použil techniku phage display (o ktorej sme písali) na výrobu práve takéhoto typu lieku. Výhoda jeho adalimumabu (Humiry) je, že ide o čisto ľudskú protilátku, čím sa zníži riziko alergickej reakcie (ktorú u infliximabu môžu spôsobiť jeho myšie súčasti). Infliximab však nebol vytlačený z trhu, stále sa úspešne používa.

Remicade priniesol Vilčekovi aj komerčný úspech a značný príjem. Spolu so svojou manželkou Maricou, kurátorkou Metropolitného múzea, založili nadáciu podporujúcu úspešných či nádejných vedcov a umelcov spomedzi imigrantov v USA, ľudí v situácii, ktorú Vilčekovci zažili.

Anti-TNF terapia však, podobne ako predchádzajúce, nelieči priamo príčinu spomínaných chorôb, ale len tlmí ich zápalové prejavy. Definitívny liek ešte čaká na svojho objaviteľa. Žeby to bol opäť nejaký šikovný Slovák?

[Lukáš]

Zdroje:

O Janovi Vilčekovi
https://en.wikipedia.org/wiki/Jan_Vilček
https://www.nature.com/articles/530157a
https://www.sevenstories.com/books/3905-love-and-science

Príspevok o Nobelovej cene
https://www.facebook.com/vedator.svk/photos/a.215988422181212/539927146454003/?type=3&theater