Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.
Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Mutácie môžu spôsobiť, že toto niečo bude v okolitom prostredí fungovať lepšie alebo horšie.
Naschvál používam neurčité slovo „niečo“, lebo takýto postup funguje pri evolúcii vírusov, žiráf či špeciálnych počítačových programov. Práve vírusy sú skvelým ilustračným príkladom, keďže ide o relatívne jednoduché entity s veľmi obmedzenými vlastnosťami.
Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme RNA, lipidovým obalom a viacerými typmi proteínov. Jedným z nich je spike-proteín, ktorý tvorí chápadielka, pomocou ktorých vírus vniká do ľudských buniek a tie – uvedené do omylu – začnú tvoriť jeho kópie.
Tieto kópie však nebývajú vždy identické, môže sa od svojej predlohy líšiť. Niekedy to nezmení nič dôležité, občas to však môže výrazne zlepšiť vlastnosti vírusu. Čo sa tým myslí, keďže vírus tých vlastností nemá tak veľa? Napríklad pri aktuálnom koronavíruse náhodná zmena spike-proteínu spôsobila, že sa vírus stal oveľa priľnavejším na ľudské bunky a tým pádom do nich ľahšie vniká. Takúto vlastnosť získala nová (britská) mutácia koronavírusu.
Čo sa stane po vzniku takejto mutácie? Vírus, ktorý je ňou vybavený, sa množí viac, než jeho „súrodenci“ a postupne začne v populácii prevládať. Nie je za tým nič viac, než jednoduchá a neúprosná matematika. Vo výsledku vzniká populácia vírusu s vylepšenými vlastnosťami. Hľa, udiala sa evolúcia v úplne jednoduchej forme.
Vývoj vírusov je len kvapkou v mori, evolúcia vykresala biodiverzitu z primordiálnej kaše jednoduchých molekúl a neustále je jednou z hnacích síl jej zmien. Evolúcia komplexných organizmov je obohatená o ďalšie aspekty, napríklad o pohlavné rozmnožovanie. Kým koronavírus dosahuje svoj blahobyt pomerne priamočiaro a bez väčších problémov sa presúva po celej planéte, mnohé živočíšne druhy žijú len v určitom prostredí, kde si hľadajú svoju špecializáciu.
Takéto veci chodili po rozume Darwinovi, keď na Galapágoch sledoval pinky a dumal nad rôznorodosťou ich zobákov. Jeho kniha O pôvode druhov je bez diskusie jednou z najvýznamnejších vedeckých publikácii. Teda, bez diskusie to bolo pre väčšinu ľudí. Potom, ako sledujeme evolúciu koronavírusu pod nosom, to snáď bude bez diskusie pre všetkých.
[Samuel](Za pomoc ďakujem [Dominikovi])
PS: Keď sa v prvopočiatkoch koronarkrízy riešil „premorovací“ plán, jednou z opomínaných výčitiek bolo práve to, že čím viac ľudí sa vírusom nakazí, tým je väčšia šanca vzniku nebezpečnej mutácie. Ako sa ukazuje, tieto obavy boli opodstatnené.