O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Dnes prebieha posledný deň prvej časti konferencie ICHEP2020 [1], počas ktorej boli výsledky prezentované paralelne v špecializovaných sekciách (ako sú napríklad neutrína, Higgsov bozón, tmavá hmota, atď). Videá s hodinami prezentácií sú verejne prístupné online na YouTube [2]. Od pondelka začne druhá časť konferencie s plenárnymi prednáškami, ktoré zhrnú hlavné výsledky a súčasný stav časticovej fyziky.
Veľmi zaujímavé výsledky prezentované počas druhého dňa konferencie ICHEP2020 [0] pochádzajú z experimentov ATLAS a CMS. Sú to dva najväčšie experimenty na urýchľovači LHC v CERN-e, ktoré už tradične súperia o prvenstvo pri prinášaní nových výsledkov. Ich najväčším objavom je nepochybne Higgsov bozón z roku 2012.
Prvý deň najväčšej konferencie časticovej fyziky ICHEP2020 [0] je za nami. Videli sme viacero zaujímavých prezentácií, nadšenci si môžu prezrieť slides [1], videá budú čoskoro zverejnené na YouTube. Pre mňa sú vrcholom dňa nové výsledky z experimentu NA62 v CERN-e [2][3], keďže som sa na nich ako člen NA62 podieľal.
V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?
Ak ste odvážneho ducha, tak ste sa už niekedy dostali do prieku so zástancom konšpiračnej teórie. Často vedie diskusia do takejto slepej uličky. Vy poviete, že proti jeho názoru stoja tvrdenia vedcov a on odpovie, že aj oní sú v tom zaplatení. Odborná komisia? Tá v tom lieta tiež. Všetky vlády, úradníci, akademická obec. Jednoducho všetci, čo tvrdia niečo iné, než konšpiračná teória.
Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?
Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.
Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.
Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
