O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?
Senátor Pastore sa spýtal: „Existuje nejaké, aspoň hypotetické, využitie toho vášho urýchľovača pre potreby obrany našej krajiny?“ Robert Wilson priznáva, že: „Nie, nič také mi nenapadá.“ „Absolútne nič?“ skúša senátor. „Nie, vôbec nič.“
Nielen SARS-CoV-2 ale aj iné vírusy, ktoré spôsobujú nádchu či chrípku nás vedia pripraviť o čuch. Najbežnejší spôsob, ktorý dobre poznáme je, že sa nám „upchá nos“. Čo sa vtedy deje? Bunky reagujú na prítomnosť vírusu zápalovou odpoveďou, ktorá je veľmi komplexná. Jej výsledkom je, že sliznica nosa sa viac prekrví, cievy sa rozšíria a sú priepustnejšie pre imunitné bunky, ktoré putujú k miestu infekcie.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?
Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.
„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.
Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi. Pre …
Dnes si vysvetlíme kompenzačný fond prostredníctvom myšlienkového experimentu. Predstavte si hypotetickú situáciu. Celé Slovensko si sadne za jeden obrovský stôl a ideme sa pokúsiť vyriešiť aktuálnu pandémiu. Naším hlavným bodom porady je prísť s plánom, ako zastaviť pandémiu.
„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.
