Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.
Čo do gravitačného pôsobenia je gravitačná sila od Slnka pri našej Zemi identická ako keby Slnko nahradila čierna diera rovnakej hmotnosti. Ak by sa Slnko magicky zrútilo na čiernu dieru, Zem by ju obiehala úplne rovnako. Takže rovnako, ako sa – aspoň myslím – nebojíte pádu do Slnka, nemusíte sa báť ani pádu do čiernej diery, okolo ktorej obiehate.
Ak sa niečo – napríklad planéta, raketa či vy v skafandri – pohybuje okolo gravitačne príťažlivého telesa, či už je to planéta, hviezda alebo čierna diera, tak sa typicky pohybujete po eliptickej dráhe. Ak máte dostatočnú rýchlosť – ako niektoré vzácne kométy, tak po hyperbolickej. Dobrá správa je, že ani jednou z týchto dráh nikam nespadnete, pohybujete sa večne.
Čo ak by sme niečo chceli niečo do Slnka či čiernej diery hodiť? Jedna možnosť je najprv eliptický pohyb telesa zastaviť a potom ho nechať padať voľným pádom. Zastaviť takýto pohyb je však extrémne náročné. Naša obežná rýchlosť je 107 000 kilometrov za hodinu.
Existujú síce aj nejaké sofistikovanejšie možnosti, ale keď si postrážite, aby ste omylom nespomalili o túto hodnotu, tak ste myslím v bezpečí.
[Samuel]Technické poznámky:
Rozdiel v gravitačnom pôsobení Slnka a obdobnej čiernej diery sa prejaví až keď ste blízko – kým k čiernej diere sa viete priblížiť na pár kilometrov od jej stredu, pri Slnku je v takej vzdialenosti stále veľa hmoty a panujú tam iné graviatčné podmienky. V dostatočnej vzdialenosti sú však gravitačné vplyvy rovnaké.
Ten hlavný problém s pádom do čiernej diery či iného telesa sa dá fyzikálne vysvetliť jednoducho. Gravitačná sila pôsobí smerom k telesu, no ak máte rýchlosť v smere na neho kolmom, tak ju gravitačná sila nedokáže zmenšiť (keďže smeruje inam). Na stratu rýchlosti potrebujete silu, ktorá pôsobí proti pohybu – napríklad trenie.