Bežná skúsenosť hovorí, že tri. Fyzika však posledných sto rokov však naznačuje celkom iný výsledok.
Koľko rozmerov má vesmír?
Relevance: 17% Posted on: 20. októbra 2019
Search Results for: jadrová energia
| Results 11 - 20 of 69 | Page 2 of 7 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
HAARP! Vyrábajú búrky a hurikány ľudia?
Relevance: 15% Posted on: 23. októbra 2019
(Vedátor na stope) Vždy, keď niekde udrie silný hurikán, v malej časti internetu začne kolovať informácia, že: ‚‚To zase ten HAARP!” Kto neverí, nech vyskúša napísať do Googlu “Hurricane X HAARP” (za X dosadiť nedávny hurikán, napríklad Florence). Ako tu už býva pri záležitostiach ako chemtrails či flat-earth, aj tento mýtus prežíva hlavne vďaka nízkej úrovni chápania základných prírodných dejov okolo nás. Začnem tým, že výskumný projekt HAARP naozaj existuje, ide o skratku z “High Frequency Active Auroral Research Program”, [1]. Jeho úlohou je skúmať vplyv výkyvov slnečného žiarenia na ionosféru, čiže hrubú vrstvu riedkeho (a ionizovaného) vzduchu vo vrchnej…
Stručné dejiny rádioaktivity
Relevance: 14% Posted on: 7. júna 2019
Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?
Relevance: 14% Posted on: 7. júna 2019
Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné. Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný. Toto je scenár,…
Kolaps
Relevance: 14% Posted on: 20. apríla 2020
Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.
Rozmýšľať ako krajinkár
Relevance: 13% Posted on: 20. marca 2019
Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…
Ako sa žije tmavej energii?
Relevance: 13% Posted on: 22. mája 2023
Náš vesmír je tvorený z časopriestoru, v ktorom sa nachádza hmota, ktorú poznáme, potom hmota, ktorú nepoznáme – ale myslíme si, že existuje – a navyše istá forma energie o ktorej nevieme prakticky nič. O existencii tejto podivnej dvojice máme indikácie z ich gravitačné vplyvu. Ich povaha patrí medzi najvýznamnejšie nezodpovedané otázky vo fyzike.Druhá z tejto podivnej dvojice, tmavá energia, má vplyv na rozpínanie vesmíru. Urýchľuje ho a na jeho správanie má čím ďalej, tým dominantnejší vplyv. Jej história bola celkom bujará. Einstein si uvedomil, že jeho rovnice predpovedajú dynamický vesmír v časoch, kedy si všetci mysleli, že je statický.…
Prečo sú atómové jadrá (ne)stabilné
Relevance: 12% Posted on: 7. júna 2019
Atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov. Protóny majú kladný náboj, neutróny sú bez elektrického náboja. Drží ich spolu tzv. silná jadrová sila (ktorá dokáže prekonať odpudzovanie protónov). Spôsob, akým to funguje, je v niečom analogický tomu, ako sú viazané elektróny atómov alebo molekúl. Preto sa dá použiť podobný popis, o ktorom si tu povieme. Rozdielom je sila, ktorá je za viazanie zodpovedná, kým u elektrónov je to elektrostatická sila, u jadier je to spomínaná silná jadrová sila (pre ktorú jednoduchý zákon sily nepoznáme, resp. neexistuje). Aj napriek tomu sa dá pre jadrá postupovať analogicky ako pre atómy a…
Umelé Slnko – ITER
Relevance: 12% Posted on: 8. novembra 2019
Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…
Ako funguje Slnko?
Relevance: 12% Posted on: 5. februára 2020
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?