O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 31 - 35 of 35 | Page 4 of 4 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 3% Posted on: 1. septembra 2022
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Relevance: 3% Posted on: 7. júna 2019
Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2. Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť. Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…
Relevance: 3% Posted on: 18. novembra 2019
Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…
Relevance: 3% Posted on: 8. júna 2019
Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…
Relevance: 3% Posted on: 1. decembra 2023
Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…