3. mája 2024

Search Results for: Gravitačná sila

Results 21 - 30 of 35 Page 3 of 4
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ďalší vesmírny šum

Relevance: 5%      Posted on: 30. júna 2023

Vesmír je chladný. Má teplotu asi -270.45˚ C, teda 2.7 stupňa nad absolútnou nulou. Ak by ste však, napriek varovaniam, vystrčili ruku z rakety, tento chlad by ste takmer necítili. Vesmír je totiž nielen chladný ale aj prázdny a tak by vás nemalo čo chladiť. Chladli by ste sa len tým, že by ste teplo z ruky pomaly sálali (a k tomu by sa z nej vyparovala voda).Keď je teda vesmír takmer prázdny, tak teplota čoho vlastne je tých -270.45˚C? Dobrá otázka! Vesmír nie je prázdny úplne, je plný elektromagnetické žiarenia, ktoré má také vlnové dĺžky, akoby ho sálalo niečo práve s touto teplotou.…

Úvod do rádioaktivity

Relevance: 3%      Posted on: 7. júna 2019

Keď sa opýtajú fyzika, že prečo treba investovať peniaze do základného výskumu, bežne odpovie: “Lebo atómová bomba.‘‘ Máloktoré zabŕdanie do fundamentálnych zákonov prinieslo také technológie, ako Einsteinove dumanie o časopriestore a slávna rovnica E = mc^2.  Bežne, keď chceme povedať, že niečo nie je až tak ťažké, povieme: ‚‚Však to nie je jadrová fyzika.‘‘ V človeku to vzbudí dojem, že jadrová fyzika je pre laika nepreniknuteľne zložitá. Áno, rozumieť všetkým detailov je naozaj náročné, no to, čo o nej potrebuje vedieť bežný človek, je až prekvapivo jednoduché. Poďme sa na to pozrieť.  Atómy sa skladajú z elektrónov, ktoré nás teraz…

Supernovy a my

Relevance: 3%      Posted on: 18. novembra 2019

Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

Relevance: 3%      Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Prečo je málo fyzičiek?

Relevance: 3%      Posted on: 1. decembra 2023

Kedysi akadémia nebola pre ženy a významné výskumníčky ako Emma Nöether či Sophie Germain zápasili s prekážkami a predsudkami. V mnohých oblastiach vedy, napríklad v biológii, sa situácia zlepšila. V technických vedách či finančníctve je však stále nepomer medzi počtom výskumníkov a výskumníčok. Prečo?Rovno treba povedať, že nejde o schopnosti. Výsledky dievčat v bežných matematických testoch či olympiádach sa dorovnávajú k výsledkom chalanov, tento trend sa však neodráža v zastúpení v akadémii. Zdroj Holman 2018 Odpoveďou nebudú rozdielne schopnosti ale rodové predsudky. Ich sila merateľná, ak dievčatám poviete, že nasledujúci test zvykne poodhaliť rozdiel medzi dievčatami a chalanmi, napíšu ho…

Prírodné lepidlo, alebo ako súvisia mušle s ľudským mozgom a opaľovaním?

Relevance: 3%      Posted on: 30. septembra 2019

Ľudia neboli ani zďaleka prví, kto vytvoril lepidlá. Preborníkom v prilepovaní sa sú v zvieracej ríši mušle. Napríklad taká slávka jedlá (Mytilus edulis) je schopná nalepiť sa na rôzne povrchy, pričom sila väzby približne zodpovedá sekundovým lepidlám. Za túto svoju nevšednú schopnosť vďačí proteínom, ktoré obsahujú v bočnom reťazci veľmi reaktívne katecholové skupiny. Katecholová skupina je vlastne benzénový kruh, z ktorého trčia dve hydroxylové (-OH) skupiny. Katecholové skupiny sa, na rozdiel od sekundových lepidiel, viažu na všemožné povrchy, dokonca aj vo vodnom prostredí (čo je pre slávky nevyhnutnosť). Podľa typu povrchu sa viažu pomocou vodíkových väzieb, interakcie s iným benzénovým kruhom…

Vedátorský podcast 222 – Caroline Herschel

Relevance: 3%      Posted on: 12. marca 2024

https://youtu.be/2pifVIBJ-H8 Máte pocit, že ste mali kľukatú cestu k svojej vysnívanej kariére? Tak to ste ešte nepočuli o tom, ako sa Caroline Herschel dostala k zhotovovaniu vesmírnych katalógov. Prečo šila šaty? Akú mala spevácku kariéru? A vďaka čomu sa stala prvou platenou astronómkou?  O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vákuum, alebo akú silu vyvolá nič?

Relevance: 3%      Posted on: 9. októbra 2019

Som teoretický fyzik, prírodu skúmam pomocou rovníc – bežne iba s perom, papierom a počítačom. O to viac však viem oceniť, ak niekto svoju pointu demonštruje veľkolepým experimentom. V tomto smere je jedným z mojich obľúbencov Otto von Guericke, ktorý predviedol silu vákua. Jedna z vecí, ktorú bežne úspešne ignorujeme, je obrovský tlak vzduchu. Ráno vstaneme z postele, otvoríme okno a ... necítime nič zvláštne. Dôvodom je, že tlak vonku a vnútri (tela) je v rovnováhe. Keď vystriete ruku, vzduch tlačí rovnako silno do dlane ako do chrbta ruky a tieto sily sa navzájom vyrušia. To, že tlak vzduchu nie…

Krúpy a horúce počasie

Relevance: 3%      Posted on: 21. októbra 2019

Ak sledujete správy zo strednej Európy, posledné dni sa opakujú hlavne dva motívy: ‚‚Wow, konečne sa oteplilo!‘‘ a: ‚‚To sú čo za krúpy, ajajaj!‘ ‘Až to v človeku vzbudzuje dojem, že to možno spolu súvisí. A veru, súvisí. Bežne fungujú zrážky takto. Oblak je tvorených z malých kvapiek, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Za istých podmienok sa začnú spájať do väčších, až gravitácia preváži a začnú padať. Ak je zima, tak v tuhom skupenstve, ak nie, v tekutom. S krúpami je to však trochu zložitejšie. Keď sa vzduch oteplí, rozpína sa, tým klesá jeho hustota a tak začne stúpať hore…

« Previous 1 2 3 4 Next »