O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 21 - 30 of 904 | Page 3 of 91 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 9% Posted on: 12. februára 2020
Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.
Relevance: 9% Posted on: 8. septembra 2023
Vesmír je, ako sme zistili, tak trochu tajnostkár. Kedysi sme mohli dúfať, že na každú rozumnú otázky, skôr či neskôr nájdeme odpoveď.Existuje typ otázok, na ktoré sa odpovedá ťažko. Veci sa udiali dávno a identické podmienky sa nedajú plnohodnotne zreprodukovať. Napríklad: ako vznikol život na našej planéte? Vyzerá to tak, že k odpovedi na túto otázku sa blížime a rôzne dieliky skladačky zapadajú do seba. Na druhej strane, stopercentnú odpoveď možno nebudeme mať nikdy. Budeme vedieť ukázať scenár, pri ktorom život vznikol z neživej hmoty. No keďže dlho nezanechal žiadne stopy, napríklad v podobe fosílií, nebudeme si úplne istí. Existuje iný typ otázok, ktorý sa…
Relevance: 9% Posted on: 12. augusta 2022
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Relevance: 9% Posted on: 20. marca 2019
Alebo v čom majú ezoterici tak trochu pravdu. ‚‚Prečo sa mám toto učiť, však to v živote nebudem potrebovať.‘‘ Takéto niečo počul, a asi aj povedal, každý z nás. Načo mi bude chémia, však ja chcem byť právnikom. Načo mi bude biológia, však je chcem byť informatikom (a skončíš programovaním neurónových sietí, joke’s on you). Načo mi je matematika, pýta sa snaď každý, komu matematika veľmi nejde. Zo všetkých benefitov, prečo si rozširovať rozhľad, spomeniem jeden: odbory sa na problémy pozerajú rôzne, problémy riešia iným spôsobom a uhol pohľadu, ktorý si nájde uplatnenie v jednej disciplíne môže byť veľmi užitočný…
Relevance: 9% Posted on: 5. mája 2022
Biorezonancie, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovednej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so „zdravo výživou a liečebnými pomôckami“. Ako je to možné?
Relevance: 9% Posted on: 10. októbra 2018
Kým neexistovali rôzne skenery mozgovej aktivity, tak sa mozog skúmal pomerne nepríjemným spôsobom – pomocou pacientov, ktorí mali časť z neho poškodenú. Ak sa robotníkovi zapichol klinec do hlavy a on to prežil, no prestal hovoriť, tak sa došlo k záveru, že v danej oblasti sídli rečové centrum. Nie všetky poškodenie však boli náhodné. Epileptické záchvaty Pri epileptickom záchvate dôjde k “zoskratovaniu” mozgu, obrovské množstvo neurónov začne naraz vysielať signály a mozog ako celok prestane normálne fungovať. Keď u pacientov napomáhali lieky, pristupovalo sa k drastickému riešeniu. Mozog sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú prepojené “dátovým káblom” (corpus callosum).…
Relevance: 9% Posted on: 9. mája 2022
Človek si myslí, že už videl všetky hlúpe hoaxy, no evidentne sme studnice hlúpostí ešte nevyčerpali. Jeden nezmysel z kategórie „extra“ sa objavil pre pár dňami a keďže sa dotýka mojej Alma mater, bolo by mi ľúto ho nespomenúť.
Relevance: 9% Posted on: 7. júna 2019
Predpovedať, kedy sa rozpadne jedno rádioaktívne jadro je nemožné, proces je náhodný. Predpovedať, za aký čas sa rozpadne časť z veľkého množstva jadier je ľahké, a takáto predpoveď je veľmi presná. To nám umožňuje použiť rádioaktívny rozpad na meranie času. Asi najznámejšie je tzv. rádiouhlíkové datovanie. Jadro uhlíka bežne obsahuje 6 protónov a 6 neutrónov – takýto uhlík sa nazýva C12, kde 12 je súčet počtu protónov a neutrónov. Okrem C12 sa v prírode vyskytuje aj izotop uhlíka s jedným neutrónom navyše, C13, ktorý je stabilný, a rádioaktívny izotop s dvoma neutrónmi navyše, C14 alebo rádiouhlík. (Typická vzorka uhlíka obsahuje…
Relevance: 9% Posted on: 27. septembra 2019
Predpoveď, v ktorej sa opakovane mýlim je, že Nobelovu cenu za fyziku dostane výskum exoplanét (teda planét, ktoré obiehajú iné hviezdy, než naše Slnko). Podľa mňa ide o jednu z najfascinujúcejších oblastí vôbec. Ešte minulé storočie sme si mysleli, že naša galaxia, Mliečna cesta, tvorí celý vesmír. Dnes odhadujeme, že vo viditeľnom vesmíre sú ich asi dva bilióny a tá naša je len jednou z mnohých. Dlho sme si mysleli, že naša planéta či slnečná sústava sú špeciálne, no táto predstava sa začala boriť pod novými poznatkami z vesmíru. Prvý dôkaz o existencii exoplanéty sme, technicky vzaté, získali už v…
Relevance: 9% Posted on: 10. februára 2022
Ľudia radi sledujú športy a potešia sa, keď ich favorit vyhrá. Medailu získajú viacerí, zlato však patrí len najlepšiemu. Teda, aspoň si to myslíme. Matematika má občas iný názor.