1. novembra 2024

Search Results for: Ako je možné že nevybuchne at´´omová elektráreň

Results 941 - 950 of 958 Page 95 of 96
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Vedátorský podcast 15: Túlavé vlny

Relevance: 0%      Posted on: 10. marca 2020

Dlho boli považované za úplný nezmysel, ba až za výmysel alebo legendu námorníkov. Vysoké, pokojne aj 20-metrové vlny, ktoré prevracali veľké lode. Až kým sa prvú z nich nepodarilo zachytiť vedeckými meracími prístrojmi. Ako takéto vlny vznikajú, s akými kurióznymi prípadmi sa spájajú a do akej miery ich vieme predvídať – o tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Rozhovory o vesmíre 3 – Extrémne čierne diery

Relevance: 0%      Posted on: 18. februára 2021

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?

Vedci nie sú krížovkári

Relevance: 0%      Posted on: 14. októbra 2021

Sedeli sme za stolom asi desiati. Objednávali sme si len kofolu a hranolky, no keďže sme sa rozprávali pár hodín, účet postupne narastal. Keď prišlo platenie, všetci vytiahli drobáky, hodili ich na stôl a otočili sa na mňa: „Ty to spočítaj, veď študuješ fyziku.“ Síce som už vtedy vedel počítať viacrozmerné integrály a hľadať vlastné hodnoty matíc, no sčítavanie viac ako piatich čísiel som za posledný rok nerobil asi ani raz.

Tri piliere predstáv o svete

Relevance: 0%      Posted on: 18. októbra 2022

Často sa venujeme kritickému myslenie. Je to esenciálny skill – ako rozoznať pravdu od nepravdy, či už vo svete okolo nás, alebo v našej hlave. Učíme sa o kognitívnych skresleniach, argumentačných fauloch a nových štúdiách. To všetko, len aby sme svoje rozhodnutie zakladali na pravde. Položili sme si však otázku, či majú ľudia o pravdu záujem?

Vedátorský podcast 197 – Hľadanie mimozemského života 11: Hyceánová planéta

Relevance: 0%      Posted on: 19. septembra 2023

Webbov vesmírny teleskop nás znovu potešil. Pri analýze atmosféry už chvíľu známej exoplanéty K2-18 b našiel známky molekúl, ktoré sa bežne spájajú si životom. Má to však háčik – K2-18 b nie je úplne normálna planéta. Ako vyzerá planéte s vodíkovou atmosférou? Je DMS biosignatúrou? A našiel Webbov teleskop živú planétu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. https://youtu.be/0fvzATP01OE Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránkehttps://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vedátorský špeciál – Prenos signálu vzduchom

Relevance: 0%      Posted on: 22. apríla 2021

Mobil či internet sú pre väčšinu ľudí technológie na hranici mágie. Dotkneme sa displeju a o niekoľko sekúnd sa vidíme a počujeme s priateľom pokojne aj na opačnej strane Zeme. Ako funguje prenos takého signálu? Aký je rozdiel medzi šírením káblom a vzduchom? Kto to bol Claude Shannon a čo nás naučil o informácii? Prečo 5G nie je nebezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Matúš Turcsány.

Kedy sa dočkáme prvých záberov z Webbovho teleskopu?

Relevance: 0%      Posted on: 5. januára 2022

Rakete Ariene 5 sa úspešne podarilo nevybuchnúť a najočakávanejší teleskop desaťročia je na ceste k miestu, kde bude vykonávať svoju misiu. Nasľubovalo sa mnoho, má prekonať Hubblov vesmírny teleskop, hľadať dvojičky Zeme, ideálne osídlené, pozorovať vznik prvých galaxií a tým pomôcť určiť zloženie vesmíru či povahu fyzikálnych zákonov.

Rozhovory o vesmíre 12 – Vesmír Jiřího Grygara

Relevance: 0%      Posted on: 29. decembra 2022

Mnohí ho poznáte cez jeho legendárnu reláciu Okna vesmíru dokořán. Jiří Grygar však nie je len popularizátorom vedy, ale aj aktívnym vedcom. Aké energetické je žiarenie z vesmíru? Ako ho dokážeme pozorovať? A čo skúšali vedci objaviť na vrchole Eiffelovej veže? O tom všetkom diskutujú Samuel, Norbert Werner a Jiří Grygar.

(Ne)zabudnite na ambróziu

Relevance: 0%      Posted on: 19. decembra 2023

Začnime tým, že ambrózii povieme tri pekné veci. Pôvodní americkí obyvatelia ju hojne využívali, napríklad na dezinfekciu kože. Pekne vonia (vraj). A dobre sa množí.No dobre, ten posledný bod je vlastne nie je až taký pekný. Ambrózia sa vďaka ľudskej aktivite pomerne rýchlo rozšírila po Európe, asi 160 rokov potom, čo sa sem dostala z Ameriky. Zmena stavebnej činnosti, režimu poľnohoshodárenia a klimatická zmena jej vytvorili vhodné podmienky na šírenie. Nájdeme ich pri cestách, za poliami či na záhradách.Toto by bol asi viac-menej úplný sumár toho, čo by vás mohlo zaujímať o ambrózii a vy by ste na ňu mohli…

Prvočísla, časť tretia: Eratosthenes a jeho sito, alebo urob si sám

Relevance: 0%      Posted on: 22. októbra 2019

Pokračujúc v našej predošlej rozprave o prvočíslach, treba spomenúť ďalšieho starého gréckeho matematika Eratosthena, ktorému sa pripisuje konštrukcia známa ako „Eratosthenovo sito“. (Pripomíname, že prvočísla sú také (prirodzené) čísla, ktoré majú práve dva delitele - jednotku a samého seba.) Konštrukcia je to veľmi jednoduchá a vyskúšať si ju môže každý, kto má chuť a kúsok papiera. Funguje to nasledovne: Začneme tým, že si napíšeme postupne čísla od 1 do 100 (alebo kľudne aj do 500 alebo 1000). Ideálne je nejako ich dobre poskupinkovať, napríklad písať ich do riadku vždy po desiatich. Preškrtneme jednotku, tá nás zaujímať nebude. Pozrieme sa, aké…