O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 571 - 580 of 958 | Page 58 of 96 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 0% Posted on: 29. októbra 2020
Marek Schwendt je slovenský vedec pôsobiaci na University of Florida v meste Gainsville. Vo svojom výskume sa venuje bunkovým a molekulárnym príčinám vzniku závislostí. V rozhovore sa dozviete, ako sa k vede dostal, ako vzniká závislosť, ale aj od čoho je závislý on, či ako požiadal svoju manželku – tiež vedkyňu – o ruku.
Relevance: 0% Posted on: 25. novembra 2021
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Relevance: 0% Posted on: 26. júla 2023
Človek by čakal, že na konferencii s názvom Struny to budú samé struny, struny, struny. Nie je to tak. Prekvapivo sa veľká časť teórie venuje nie strunám samotným, ale niečomu, čo z nich vzišlo a v niektorých prípadoch s nimi súvisí len málo. Namiesto strún sa často opakuje iné slovo: dualita.Známa fyzika stojí na dvoch pilieroch: gravitácii a kvantovej fyzike. Hypotéza hovorí, že ku gravitačnej teórii existuje kvantová teória poľa, pomocou ktorej viete spočítať všetko dôležité. Takáto dualita funguje obomi smermi. Zatiaľ poznáme jednu situáciu, kde to funguje naozaj poriadne a dobre veciam rozumieme. Tento príklad sa volá AdS/CFT dualita a z tohto názvu asi tušíte, že sa tu…
Relevance: 0% Posted on: 27. októbra 2019
(Otázka od Zuzany a jej kamarátky, my sme sa opýtali Petra Malíka, hydrológa v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave) Predovšetkým chcem oceniť, že niekto vôbec takúto otázku položil. Väčšina ľudí berie rieky ako niečo samozrejmé – málokto sa nad nimi zamyslí. Odpoveď si dopytovateľky aj samé odvodili (v plnej verzii otázky, pozn. Samuel): skladajú sa na ne tisícky drobných i väčších prameňov (odb. výverov podzemnej vody). Odkiaľ sa berie voda v prameňoch? Je to tá, ktorá sa nestihne po napršaní odpariť a ktorú je zem (horniny) schopná absorbovať. Na Slovensku (a klimaticky podobných krajinách) tu veľmi vplýva topenie…
Relevance: 0% Posted on: 6. mája 2021
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
Relevance: 0% Posted on: 30. augusta 2022
Čo sa stane ak skombinujete známu skeptickú výskumníčku v oblasti základnej fyziky a hlboké otázky typu: „Myslí vesmír? Existuje minulosť? Je mozog kvantový?“ Presne tak – jedna z najlepších popularizačno-vedeckých kníh za dlhú dobu.
Relevance: 0% Posted on: 1. novembra 2023
Toto je Krabia hmlovina. Chcete o nej počuť šialený fakt? Je na oblohe kratšie, než existuje Bulharsko. Objavila sa v roku 1054, čínski a arabskí astronómovia zaznamenali, že takmer mesiac bolo na oblohe vidno „novú hviezdu". Žiarila tak jasne, že ju bolo vidno aj cez deň.„Nové“ hviezdy majú svoje meno – novy, bežne poznáme ich silné verzie, supernovy (existujú aj kilonovy a hypernovy) . V roku 1054 vybuchla hviezda ako supernova a na chvíľu nesmierne zvýšila svoj jas. Počas procesu bol vyvrhnutý materiál, vo vnútri zostalo malé husté jadro – neutrónová hviezda. Hmlovina je stále dosť malá, má priemer len…
Relevance: 0% Posted on: 15. mája 2020
Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.
Relevance: 0% Posted on: 12. augusta 2021
Pred pár mesiacmi sme písali o družici GRBAlpha. Ide o kocku s objemom jeden liter, ktorá okrem štandardného vybavenia obsahuje detektor gama zábleskov. Gama záblesky sú najenergickejšie fotóny, ktoré k nám prichádzajú z celého vesmíru, bežne ide o rekordérov, ktorí nám odhaľujú povahu najtajuplnejších objektov vo vesmíre.
Relevance: 0% Posted on: 30. januára 2023
Obľúbenou disciplínou vo vzdelávacích knihách je zisťovanie, čo robí človeka človekom. V čom sme iní od zbytku zvieracej ríše? Thomas Suddendorf a jeho kolegovia tvrdia – a celkom obšírnej argumentujú – že našou unikátnou je cestovanie v čase. Teda, nie fyzické, ale mentálne.