Search Results for: Ako je možné že nevybuchne at´´omová elektráreň

Results 441 - 450 of 958	Page 45 of 96
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Sekundové lepidlo zachraňuje životy

Relevance: 0% Posted on: 7. októbra 2019

Občas sa stáva, že nejaká časť vojenského vedeckého výskumu sa pretransformuje do absolútne nesúvisiacej veci dennej potreby. Príbeh o vynáleze mikrovlnky pri vývoji radaru pozná skoro každý. Ešte zaujímavejšie to bolo v prípade sekundového lepidla. To bolo objavené pri vojenskom výskume dokonca dvakrát. Potom sa dostalo do každodenného používania a následne ho začala používať aj armáda na úplne iné účely. Začnime chémiou, ale len veľmi z rýchlika. Existujú nízkomolekulové látky, tzv. monoméry, ktoré sa za určitých podmienok dokážu bez akéhokoľvek odpadu spájať do dlhokánskych molekúl – polymérov – v procese nazývanom polymerizácia. (Jeden z typov polymérov sú aj plasty – umelá…

Aká budúcnot čaká SARS-CoV-2?

Relevance: 0% Posted on: 20. januára 2021

Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.

Laura Mersini-Houghton – Before the Big Bang

Relevance: 0% Posted on: 17. júna 2024

Laura Mersini-Houghton je albánsko-americká teoretická fyzička, ktorá je aktívna hlavne v oblasti kozmológie. Keď s ňou začínala, zaujala ju otázka vzniku vesmíru a tejto téme sa venuje dodnes.Kniha, ktorú napísala, je v niečom napísaná zvláštne – no v dobrom. Začína životom autorky, ako vyrastala v Albánsku, ako jej rodina bojovala s utláčajúcim režimom, ako rozmýšľala o úniku.Potom sa postupne primiešava fyzika a začína naberať na obrátkach. Centrálna otázka je takáto: máme byť z existencie nášho vesmíru prekvapený, alebo je z pohľadu fundamentálnych modelov pomerne očakávaná možnosť?Autorka dáva pomerne obšírnu a detailnú odpoveď – to je pomerne prekvapivé, veľa ľudí si stále myslím, že otázky o vzniku vesmíru sú vo fyzike zakázaná. Nie sú…

Stridžie dni

Relevance: 0% Posted on: 25. novembra 2019

Predvianočné obodobie má špecifické tradície. Mnohé sa prekvapivo často spájali so strigami či bosorkami. Aký je ich pôvod?

Slepé uličky vedy: planéta Vulkán

Relevance: 0% Posted on: 9. júna 2020

Cesty vedy sú často nevyspytateľné. Veľa zo zaužívaných teórií neprežije a veľa nápadov, ktoré napokon pretrvajú, sa objaví úplne neočakávane. Znamená to, že veda je veľmi dobrodružná a dynamická. Znamená to však aj to, že o mnohých originálnych nápadoch z minulosti dnes ani nevieme – neobstáli totiž v evolučnom súboji vedeckých myšlienok.

Neurónové siete

Relevance: 0% Posted on: 5. júna 2023

Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 0% Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Chceme ženy vo vede?

Relevance: 0% Posted on: 11. februára 2021

Áno! Ony tam už samozrejme sú, aj keď nie dostatočne zastúpená v každej oblasti. Prečo sa táto otázka musí opakovane riešiť? Veď veda deklaruje, že je otvorená všetkým šikovným a snaživým ľuďom, bez rozdielu v ich pohlaví, národnosti či sexuálnej orientácii.

Pochopíme niekedy vznik vesmíru?

Relevance: 0% Posted on: 8. júla 2024

„No, čo sa presne dialo tam, to už nevieme.“ Taká je typická – a správna – odpoveď na otázku, ako vznikol vesmír. Ak by som mal tipnúť fyzikálne zaujímavý jav, ktorý sa nám nikdy nepodarí pochopiť, práve vznik vesmíru by bol mojím tipom. Nie je to však také beznádejné, ako by sa mohlo zdať.Už teraz toho vieme neuveriteľne veľa. Pozorovania siahajú po reliktové žiarenie, asi 360 000 rokov po Veľkom tresku. Fyzikálne teórie, ktoré sa testujú napríklad aj v CERNe, dokážu opísať, čo sa dialo vo vesmíre od približne prvej bilióntiny sekundy.Až tam naše teleskopy zatiaľ nedovidia – no predpovede teórií vieme porovnávať…

Zvyky a tradície

Relevance: 0% Posted on: 26. novembra 2019

Zvyky a tradície hovoria veľa o tom, kým sme a odkiaľ pochádzame. Keď ich začneme skúmať, vytvorí sa nám pred očami fascinujúci obraz, spletenec prúdov a vplyvov z náboženstiev a kultúr, ktoré sa vinú naprieč Európov a vynárajú sa v menách a obradoch, ktorých lokálna podoba môže byť rôzna, základ však stále zostáva spoločný. Zistíme tak napríklad, že Halloween vôbec nie je americký sviatok, nájdeme obraz Martina, ktorý chodí na bielom koni, na priečelí francúzskej katedrály alebo sa dozvieme, že Mikulášska tradícia sa začala Sv. Mikulášom, ktorý žil v treťom a štvrtom storočí po Kristovi na gréckom ostrove Myrta. Zvyky a tradície sú zaujímavé aj preto, lebo popisujú človeka ako spoločenstvo,…

« Previous 42 43 44 45 46 47 48 … 96 Next »