1. novembra 2024

Search Results for: prečo je more modré

Results 281 - 290 of 391 Page 29 of 40
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Dá sa vyrobiť činka, ktorá váži presne 3,3333…….(nekonečno trojok) kilogramu?

Relevance: 0%      Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Ivana) Toto je veľmi pekná otázka. Najprv si poviete, že jasné, prečo nie. A potom hneď, že vlastne je to asi problém. Nedalo by sa to takto oblafnúť? No, možno, ale... Úplne jednoduché zadanie a toľko skrytých nuáns a jemností! Prvý nápad by bol, že zoberiem presne 10 kg a rozkrojím na tri rovnaké časti – aké jednoduché. Má to však problém, naša definícia kilogramu, resp. schopnosť ho odvážiť, má limitovanú presnosť, takže našich 10 kg je v skutočnosti niečo zhruba s presnosťou ± 0.000(zopár núl) 1 kg. Keď toto rozdelíme na tretiny, nedostaneme nekonečne dlhé…

Čo vieme o Slnku?

Relevance: 0%      Posted on: 9. februára 2020

Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?

Fyzika kŕdľa vtákov

Relevance: 0%      Posted on: 6. októbra 2020

Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?

Vedátorský podcast 85 – Ursula Graham Bower

Relevance: 0%      Posted on: 13. júla 2021

Dnes vyzerá začiatok akademického života takto: bakalár, magister, doktorand, postdok ... Kedysi však boli možnosti akčnejšie. Prečo bola Ursula Bowerová v džungli? Ktoré kmene sme spoznali vďaka svetovej vojne? A čo majú spoločné dobrodruhovia a vedci? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Thibir.

James Nestor: Dych

Relevance: 0%      Posted on: 23. januára 2022

Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor napísal knihu, v ktorej šikovne prepletá základy fyziológie dýchania, svoje výpravy za odborníkmi a entuziastami, vedecké štúdie a historické anekdoty. Kniha je napísaná ľahkým perom, dobre sa číta, zvládnete ju jedným dychom. Hlavné posolstvo knihy je jasné a dobre odargumentované. Treba dýchať nosom a pomalšie. V niečom je to podobné, ako spanie. Veľká časť ľudí pri ňom chybuje a zdanlivo sa javí, že to nie je rozdiel. V skutočnosti sa však problémy plížia, kumulujú a môžu prerásť v niečo vážne. Už len kvôli…

Vedátorský podcast 161 – Predsavzatia a horoskopy

Relevance: 0%      Posted on: 10. januára 2023

So začiatkom roka sa spájajú predsavzatia a horoskopy. Jedny z nich majú oporu vo vede, druhé nie. Aké percento predsavzatí zlyhá? Ako v nich vydržať? A prečo neveriť horoskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 252 – Ig Nobelove ceny 2024

Relevance: 0%      Posted on: 8. októbra 2024

https://youtu.be/Jlk3PbGsiQo Ig Nobelove ceny sú za výskum, ktorý vás najprv rozosmeje a potom prinúti sa zamyslieť. Ako pláva mŕtvy pstruh? Prečo nemáte strašiť kravy? A ako môžu mať holuby vplyv na geopolitku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel.Máme novú knihu – Rozhovory o vesmírehttps://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/knihaPodcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

Relevance: 0%      Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

Kde sa vzali veľkonočné tradície?

Relevance: 0%      Posted on: 13. apríla 2020

Musím sa priznať – príspevky o tradíciách patria medzi moje najobľúbenejšie. Poskytujú odstup. To, čo považujeme za rýdzo naše je často pestrým kokteilom zvykov rôznych, často už neexistujúcich, kultúr a národov. Skvelým príkladom je šibanie.

Dve stratégie vírusov

Relevance: 0%      Posted on: 27. januára 2021

V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.